Podľa informácií BBC Bitesize má úsmev evolučnú históriu dlhú približne 30 miliónov rokov. A jeho pôvod bol oveľa menej veselý, než by sme čakali.
Vedci skúmajúci správanie zvierat zistili, že výraz pripomínajúci úsmev sa objavoval už u primátov. Primatologička Dr. Signe Preuschoft v 90. rokoch opisovala fenomén nazývaný fear grinning, teda cerenie zubov bez zvuku. Tento výraz používali napríklad makaky v napätých situáciách.
Nešlo o znak radosti, ale skôr o pokus zmierniť konflikt. Podriadený jedinec tak signalizoval dominantnému: „Nechcem bojovať.“
Ako uvádza Live Science, práve tento obranný výraz sa postupne vyvinul do priateľského ľudského úsmevu. Filozofka Janice Porteous z Vancouver Island University vysvetľuje, že postupne sa začal používať aj medzi rovnocennými jedincami. Z gestá strachu sa tak stal znak náklonnosti.
Úsmev zo starovekých sôch
Prvé „umelecké“ úsmevy sa objavili už v starovekom Grécku. V období známeho ako archaická éra (približne 650 – 480 pred naším letopočtom ) začali sochári zobrazovať ľudské postavy s jemne zdvihnutými kútikmi úst. Tento výraz dnes poznáme ako archaický úsmev, píše BBC Bitesize.
Dodnes nie je úplne jasné, čo mal symbolizovať. Niektorí historici tvrdia, že išlo o pokus o realistickejšie zobrazenie ľudskej tváre. Iní sa domnievajú, že predstavoval ideál zdravia a životnej pohody.
Prečo sa ľudia na portrétoch neusmievali?
Ak sa pozrieš na staré obrazy, všimneš si jednu zvláštnosť: ľudia sa na nich takmer vôbec neusmievajú.
Stačí si spomenúť na slávnu Monu Lisu od Leonarda da Vinciho alebo na portréty od Jana van Eycka. Aj keď sa o ich výrazoch veľa diskutuje, no široký úsmev v pravom slova zmysle by si tam hľadal len ťažko.
Podľa BBC Bitesize na to existovalo viacero dôvodov. Maľovanie portrétu trvalo dlhé hodiny, a udržať široký úsmev tak dlho bolo prakticky nemožné. Navyše v mnohých európskych spoločnostiach sa otvorené usmievanie považovalo za nevhodné správanie, najmä medzi vyššími spoločenskými vrstvami.
Z úsmevu trend
Ako uvádza akademik Fred Schroeder vo svojej eseji z roku 1998, reklamy začali postupne využívať úsmev ako symbol spokojnosti a radosti z výrobkov.
Ale čo fotografie? Zrejme si si na fotkách svojich starých rodičov všimol, že sa na nich ľudia príliš neusmievajú...tento trend sa totiž tiež vyvíjal postupne. Výskum University of California Berkeley a Brown University z roku 2015 analyzoval takmer 38-tisíc fotografií zo školských ročeniek z rokov 1905 až 2005. Vedci zistili, že úsmevy sa v priebehu desaťročí postupne zväčšovali, a ženy sa usmievali výraznejšie než muži.
Keď sa úsmev sa presťahoval na internet
Keď sa objavil internet, úsmev si našiel cestu aj do digitálneho sveta. V roku 1982 profesor Scott Fahlman z Carnegie Mellon University navrhol používať symbol usmiateho smajlíka na označenie vtipu alebo humoru, a zamračeného smajlíka na označenie vážneho tónu v online diskusiách, píše BBC Bitesize.
Dnes sa podľa organizácie Unicode Consortium každý deň odošle približne 10 miliárd emoji. A medzi najpoužívanejšími ikonami dominujú práve smajlíky.
Prečo nás úsmev robí šťastnejšími?
Úsmev nie je len reakciou na emócie, on ich dokáže aj vytvárať. Ako vysvetľuje British Council, keď sa usmievame, aktivujú sa svaly na tvári, ktoré vysielajú signály späť do mozgu. Ten následne uvoľňuje endorfíny, teda hormóny dobrej nálady.
Vzniká tak zaujímavý efekt: keď sme šťastní, usmievame sa – a keď sa usmievame, cítime sa ešte šťastnejší. Preto sa často hovorí, že ak si chceš zlepšiť náladu, skús sa proste len usmievať.
Úsmev je nákazlivý
Vedci zo Švédska zistili, že je veľmi ťažké zostať vážny, keď sa na nás niekto usmieva. Dôvodom sú takzvané zrkadlové neuróny, ktoré spôsobujú, že automaticky napodobňujeme výrazy tváre druhých ľudí, uvádza British Council. Úsmev tak funguje ako sociálne „lepidlo“, ktoré posilňuje vzťahy a empatiu.
Okrem toho má aj zdravotné benefity, pretože pomáha znižovať stres, krvný tlak a tep. Vedci dokonca odhadujú, že pocit šťastia vyvolaný úsmevom môže byť porovnateľný s radosťou z veľkého množstva čokolády alebo výraznej finančnej odmeny.
Psychológia úsmevu
Ako píše RW Perio, úsmev je výsledkom viacerých psychologických faktorov.
Môže vyjadrovať:
- radosť a pozitívne emócie
- priateľskosť a otvorenosť
- spôsob zvládania stresu
- sebavedomie
- empatiu a sociálne väzby
Kultúra, osobnosť či prostredie pritom ovplyvňujú, ako často a akým spôsobom sa usmievame. Napríklad extroverti sa usmievajú častejšie než introverti a ženy sa podľa výskumov usmievajú o niečo viac než muži.
Ako mať v živote viac úsmevu?
Ak chceš do života priniesť viac smiechu a radosti, podľa UWA Online existuje niekoľko jednoduchých krokov:
- usmej sa aj vtedy, keď sa ti nechce (mozog na to reaguje pozitívne)
- vyhľadávaj humor (komédie, vtipy alebo zábavné videá)
- tráv čas s ľuďmi, ktorí ťa rozosmievajú
- nauč sa smiať aj na sebe a vlastných chybách
Úsmev je oveľa viac než len pohyb svalov na tvári. Je výsledkom miliónov rokov evolúcie, spoločenských pravidiel aj psychologických procesov. Pamätaj, vďaka nemu môže byť svet o niečo príjemnejším miestom.
