Áno, reč je o medúzach. Medúzy nemajú mozog, nemajú kosti a ich telo je v podstate len jemný rôsolovitý vak. Napriek tomu robia niečo, čo dôverne poznáme aj my – prespia približne tretinu dňa, píše portál ScienceAlert na základe štúdie v Nature Communication.
Vedci pozorovali, že medúzy majú pravidelné obdobia nehybnosti, počas ktorých reagujú pomalšie na podnety z okolia. Presne tak, ako keď spí človek. A to aj napriek tomu, že ich nervový systém je len jednoduchá sieť rozptýlená po celom tele, nie centrálny mozog.
Spánok je z evolučného hľadiska riskantná záležitosť. Keď spíš, nevnímaš okolie, si pomalší a zraniteľnejší. Napriek tomu sa objavuje naprieč živočíšnou ríšou: od ľudí až po medúzy.
Zaujímavé je, že niektoré medúzy spia najmä v noci a krátko si zdriemnu aj cez deň, zatiaľ čo ich blízki príbuzní, morské sasanky, majú opačný režim. To naznačuje, že spánok musí prinášať mimoriadne silný benefit, ktorý preváži všetky riziká, vysvetľujú vedci v Nature Communications.
Spánok a DNA
A práve tu prichádza zlomový objav. Keď vedci medúzam a sasankám zabránili spať, zistili, že sa im výrazne zvyšovalo poškodenie DNA v nervových bunkách. A to nielen v laboratóriu, ale aj v prirodzenom prostredí.
Ešte zaujímavejšie bolo, že keď boli tieto živočíchy vystavené stresu z prostredia (napríklad UV žiareniu) začali spať viac. Akoby ich telo samo vedelo, že potrebuje čas na opravu.
Po podaní melatonínu (hormónu, ktorý reguluje spánok aj u ľudí) spali dlhšie a poškodenie DNA sa znížilo. Naznačuje to, že aj tieto jednoduché organizmy používajú podobné biologické mechanizmy ako my.
Prečo vlastne spíme?
Výsledky výskumu podporujú myšlienku, že spánok nevznikol primárne kvôli odpočinku mysle či regenerácii energie. Jeho pôvodná úloha mohla byť omnoho praktickejšia: chrániť bunky a opravovať poškodenú DNA.
Počas bdelosti sa v bunkách hromadí stres a drobné poškodenia. Spánok poskytuje súvislý čas, keď môže telo nerušene „upratovať“, opravovať a obnovovať to, čo sa počas dňa opotrebovalo.
Ak aj tvor bez mozgu potrebuje spánok na udržanie svojich buniek v kondícii, možno by sme mali prestať vnímať spánok ako niečo, čo sa dá donekonečna skracovať. A ak ho potrebuje tvor plávajúci oceánom už viac než miliardu rokov… pravdepodobne ho potrebuješ aj ty.