Najnovšia štúdia vedcov z Global Coral Reef Monitoring Network totiž potvrdzuje niečo, čo sa potápači a vedci obávali vysloviť nahlas: karibské útesy obsahujú už len polovicu tvrdých koralov oproti roku 1980, upozorňuje portál iMeteo.sk.
Karibské koralové útesy tvoria impozantné podmorské ekosystémy živočíchov vytvárajúcich vápenaté kostry. Pôsobia ako nesmierne dôležitý biotop pre podmorský svet, chránia pobrežie pred eróziou a okrem toho sú aj ekonomicky významným zdrojom potravy (i lákadlom pre návštevníkov). Pordľa portálu The Guardian dnes však musia odvracať vážne hrozby, ako sú zmena klímy, choroby a znečistenie, čo vedie k ich postupnému chradnutiu. A blednutiu.
Koralové útesy sú nesmierne citlivé. Stačí iba pár stupňov navyše a systém, ktorý tisíckam druhov dával životný priestor a útočisko, sa začne rúcať. Zvyšujúce sa teploty oceánov vytvárajú morské vlny horúčav, ktoré narušujú jemnú rovnováhu medzi koralmi a riasami, ktoré ich vyživujú. Keď sa voda príliš oteplí, koraly riasy jednoducho vypudia – a práve vtedy strácajú farbu. A farebný útes, ktorý zbelel, možno zjednodušene prirovnať k zvädnutej rastline. Ak podmienky pretrvajú, už sa nezotaví.
Vedec, ktorý videl zánik
Podľa autorov štúdie zažíva Karibik v posledných rokoch najničivejší tepelný stres v histórii. V rokoch 2023 a 2024 dosiahla ročná strata tvrdých koralov až 16,9 %.
Jeden z vedcov, Dr. Jeremy Wicquart, hovorí otvorene: pred 40 rokmi bol karibský útes ako živý výbuch farieb. No minulý rok, po konferencii v mexickom Puerto Morelos, pri potápaní zažil šok. „Všetky koraly boli vybielené. Celé biele. Bolo to tak smutné, až ma to rozplakalo. Vidieť to naživo je niečo úplne iné než čítať grafy,“ povedal.
A akoby nestačila strata farieb, útesy ohrozujú aj stále častejšie tropické cyklóny. Tam, kde kedysi rástli koraly, sa dnes rozrastajú makroriasy, a to o 85 % viac než v roku 1980.
Svetlo nádeje
Portál iMeteo.sk dodáva, že aj keď správa pôsobí dramaticky, vedci nehovoria len o katastrofe. V južnej časti Mexického zálivu napriek intenzívnemu tepelnému stresu našli zdravé a odolné koralové kolónie, dokonca aj také, ktoré patria medzi kriticky ohrozené druhy. Toto zistenie presvedčilo mexickú vládu, aby vytvorila novú chránenú morskú oblasť, ktorá spája dva národné parky a vytvára priestor pre obnovu útesov.
Aj v tomto prípade sa len potvrdzuje známe tvrdenie, že príroda je mocná a dokáže sa brániť, ak jej dáme šancu.
Pomôcť však môžeme aj my, ľudia (ako jednotlivci, ale aj celá spoločnosť). Podľa Dr. Wicquarta je boj za koraly kombináciou globálnych aj malých krokov. Je nevyhnutné:
- spomaliť zmenu klímy,
- zlepšovať čistotu vôd,
- obmedziť masový turizmus na citlivých miestach,
- vytvárať chránené morské oblasti.
Každý z týchto krokov pomôže znižovať stres, ktorý koraly zabíja. A vrátiť život a farby tam, kde dnes ostáva už len sivá prázdnota.