Boli to mokrade známe svojimi podzemnými tokmi. Teraz je z nich suchá popraskaná pustatina. „Kedysi ste tu cez zeleň ani nevideli zvieratá. Teraz je všetko suché,“ hovorí Raquel Rodriguezová novinárom britskej stanice BBC o čilskej oblasti Vegas Tiloposo. Priznáva, že globálne otepľovanie tu bolo problémom už dlhšiu dobu. Teploty stúpajú a prší menej. Napriek tomu sa pre ňu všetko zmenilo, keď sa tu začalo ťažiť lítium.
Pod čilským povrchom sa nachádzajú jedny z najväčších svetových zásob kovu nevyhnutného na výrobu batérií do elektromobilov či laptopov. Dopyt po ňom prudko rastie spolu s tým, ako sa svet snaží obrátiť k „zelenejšej energetike“.
Ekologická daň za batérie
Medzi rokmi 2021 a 2024 sa celosvetová spotreba lítia viac než zdvojnásobila z 95-tisíc ton na 205-tisíc a prognózy hovoria až o 900-tisícoch ton v roku 2040. Drvivá väčšina z toho pôjde na výrobu elektrických áut.
To je, samozrejme, veľký stimul pre ekonomiku Čile. Juhoamerická krajina je po Austrálii druhým najväčším svetovým producentom lítia, a tak neprekvapuje, že tamojšia vláda má s ťažbou veľké plány. To však nevyhnutne znamená aj väčšiu spotrebu vody v už tak vyprahnutých planinách. Lítium sa totiž získava najmä odparovaním vody zo soľných jazier tak, aby zostalo len „biele zlato“ do batérií. To má negatívny vplyv aj na juhoamerickú živočíšnu ríšu.
„Jazerá sa zmenšujú. To znamená, že sa rodí menej plameniakov,“ upozorňuje na ďalší negatívny efekt odparovania vody biologička Faviola Gonzalezová. Ťažobné spoločnosti síce tvrdia, že už pracujú na zachytávaní odparenej vody, ktorú by mohli vrátiť späť pod povrch, no obyvatelia sú k realizácii takýchto plánov skeptickí.
Niektorí sú navyše kritickí aj k miestnym komunitám. Tvrdia, že sa nechali ťažiarskymi firmami kúpiť. Tí totiž v odľahlých častiach Čile investujú do nových ciest, škôl a ďalšej infraštruktúry. To však prináša aj nové povinnosti, nové zamestnania a celkovo nový životný štýl pre komunity, ktoré nie sú zvyknuté na civilizačný pokrok.
„Takéto zmeny môžu byť pre pôvodných obyvateľov rušivé. Menia ich návyky a s investíciami zároveň rastú aj ich životné náklady,“ hovorí profesorka Karen Stegenová z univerzity v Brémach. Odporcovia ťažby lítia majú navyše oprávnený dôvod domnievať sa, že by nemali trpieť za hriechy vyspelejších ekonomík na iných kontinentoch. „Všetci sa musia podieľať na dekarbonizácii. Spotreba elektriny je v Európe a Spojených štátoch oveľa vyššia než tu. Pre koho budú tie elektrické autá s naším lítiom? Pre Európanov a Američanov, nie pre nás, ale je to naša príroda, ktorá mizne,“ kritizuje pomery čilská biologička Gonzalezová.
Kto naozaj profituje z energetiky budúcnosti
Lítiové batérie sa navyše používajú aj pri ďalšom populárnom nástroji na zníženie závislosti od fosílnych palív – pri solárnych paneloch. Tam slúžia ako úložisko pre vyrobenú energiu. Až 80 percent panelov pochádza z Číny, kde sa energia stále vyrába najmä z uhlia. Výroba čínskeho solárneho panelu je tak až dvakrát škodlivejšia pre atmosféru než výroba európskeho panelu. Stále však platí, že samotná výroba elektriny je pri solárnych paneloch výrazne „čistejšia“ než pri fosílnych palivách.
Žiadna elektrina tak pravdepodobne nikdy nebude úplne čistá, iba čistejšia. To isté platí aj pre veterné elektrárne. Už v roku 2018 vyšiel v odbornom časopise Nature Ecology and Evolution článok varujúci pred podceňovaním environmentálnych dopadov rozmiestňovania veterných elektrární. Na druhovo bohatých častiach západnej Indie ukázal, že výskyt veľkých dravých vtákov je tam po inštalácii veterných turbín štyrikrát zriedkavejší než inde v regióne.
Debaty o ekologických dopadoch väčšieho využívania veterných elektrární nedávno podnietil aj americký prezident Donald Trump. Okrem viacerých nepravdivých tvrdení, ako napríklad že ide o najdrahšiu formu výroby elektriny alebo že turbíny vydržia len približne osem rokov (v skutočnosti je to asi 20 rokov), povedal aj niektoré nepríjemné pravdy. Napríklad to, že sa opäť z väčšiny vyrábajú v Číne – konkrétne ide asi o 60 percent turbín.
Peking jednoducho pochopil, kde leží energetika budúcnosti – aspoň v relatívnej čistote. Koniec koncov, aj akciové podiely v čilských ťažobných spoločnostiach sú z nemalej časti vlastnené čínskymi investormi.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.