Ak sa chystáš v blízkej dobe do Anglicka na výlet, priprav sa na to, že na poliach možno uvidíš robotov bojujúcich s pýrom. Tie vyhľadávajú burinu a zneškodňujú ju elektrickými výbojmi.
Roboty sú zatiaľ tri a majú dokonca mená. Harry, Tom a Dick boli vyvinuté spoločnosťou Small Robot Company na to, aby pôdu zbavili nechcenej buriny. Cieľom spoločnosti bolo, aby zem chránili pred nebezpečnými chemikáliami a pôdu pred ťažkými strojmi. Na projekte start up pracoval od roku 2017. Prvým z trojice, čo sa vydal na misiu do poľa, bol Tom. Po úspechu si ho najali hneď tri farmy, na ktorých teraz pracuje. Ostatní sú ešte stále v dielni a pracuje sa na nich, musia prejsť rôznymi testami.
Vývojári tvrdia, že Tom má schopnosť preskenovať 20 hektárov denne, počas toho zbiera údaje, s ktorými následne pracuje jeho robotický brat Dick. Ten potom identifikované rastliny zneškodňuje. Následne na pole prichádza posledný z trojice Harry, aby do ošetrenej pôdy zasadil semená. Small Robot Comp. tvrdí, že takto farmárom pomôžu znížiť náklady o 40 percent a spotrebu chemikálií až o 95 percent.
OSN vydalo v roku 2018 správu, že v tom roku sme ako svet spotrebovali až 6 miliónov metrických ton pesticídov, a to za 38 miliárd dolárov. Takže čím skôr sa robotia rodinka rozrastie o ďalších členov, tým lepšie pre zdravie nás všetkých.
Ako to funguje?
Spoločnosť vyzbierala už viac ako 7 miliónov libier a dúfa, že svoju činnosť rozšíria do roku 2023. Nepôjde pritom len o záležitosť, ktorú si budú môcť dovoliť veľké korporácie, aby ešte viac zvýšili svoje obraty. Spoločnosť chce robotov sprístupniť aj ľuďom s bežným príjmom. Vývojári odhadujú cenu 400 libier za jeden hektár. Pričom najprv sa dosadí robot na monitorovanie pôdy a až následne po vyhodnotení sa sprístupnia aj ďalšie.
Vedúci spoločnosti Scott-Robinson opisuje fungovanie robota nasledovne: „Robot vytvára prúd, ktorý prechádza cez korene rastliny v pôde a potom späť, čo úplne ničí burinu. Môžeme tak ísť ku každej jednotlivej rastline, ktorá ohrozuje plodiny, a odstrániť ju.“ A síce Scott-Robinson priznáva, že to nie je také rýchle ako postriekanie herbicídom, ale „... musíte mať na pamäti, že ideme len do častí poľa, kde je burina.“ Týka sa to teda len rastlín, ktoré sú pre daný typ plodiny neprospešné. Taký postrek zničí všetky bez rozdielu - aj tie, čo sú neutrálne vo vzťahu k plodine aj tie prospešné.
Ak nebude zisk, nebude ekológia
Nápad má však aj svojho oponenta. Kit Franklin z poľnohospodárskeho inžinierstva z Harper Adams University v robotoch nevidí až tak efektívnu alternatívu za postreky. „Niet pochýb o tom, že elektrický systém funguje,“ hovorí pre CNN Business. „Ale s veľkoplošným postrekovačom môžete pokryť stovky hektárov denne... Ak chceme vstúpiť do tohto skutočne presného systému ničenia buriny, musíme si uvedomiť, že to bude mať za následok zníženie produkcie, čo bude veľmi ťažké prekonať.“
Franklin je skeptický aj vo veci záujmu farmárov o takéto technológie. Verí však, že ak im spoločnosť ukáže, že ich zisk to udrží alebo ešte lepšie navýši, budú mať záujem. „Uvedomujeme si, že poľnohospodárstvo šetrné k životnému prostrediu je tiež spôsobom, ako hospodáriť efektívne,“ vyjadril sa pre CNN. „Používanie menšieho množstva zásahov na miestach, na ktorých ich potrebujeme, nám ušetrí peniaze a bude to dobré pre životné prostredie aj farmárov.“ Small Robot Comp. nechce len ničiť škodlivú burinu, ale taktiež prispieť k väčšej biodiverzite na poliach.
Scott-Robinsonovi sa nepáči, že sa k životnému prostrediu správame ako k priemyselnému procesu. Ignorujeme tým komplikovanosť ekosystémov, ich previazanosť a súčinnosť v danom prostredí. „ Musíme zmeniť poľnohospodárstvo teraz, inak už nebude čo pestovať.“
