? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Sahara by teoreticky vedela napájať celý svet.
- Realita je, že prach, horúčavy a klíma by panely ničili.
- Zmeny by rozbili ekosystémy a zvýšili globálne teploty.
- Preniesť výkon do sveta by bola logistická nočná mora.
Podľa fínskej štúdie by sme na dosiahnutie net-zero cieľov potrebovali až 69 percent primárnej energie zo solárnych fariem, píše portál Project Solar. A keďže Sahara je top miesto na svete, čo sa týka slnečného žiarenia, nápad znie logicky. Forbes dokonca vypočítal, že už 1,2 percenta Sahary (asi 335 kilometrov štvorcových) by stačilo na pokrytie spotreby celej planéty.
Púšť panelom nepraje
Lenže púšť nie je Instagram filter. Panel síce premení 15 až 20 percent svetla na elektrinu, ale zvyšok sa zmení na teplo. A keďže panely sú tmavšie ako piesok, pohlcujú ešte viac žiary. Výsledok? Prehrievanie a rýchlejšie opotrebovanie. Navyše, extrémne teplotné rozdiely medzi dňom a nocou znamenajú pre materiál solárnych panelov poriadny stres.
A nezabúdajme na piesok a prach, ktoré by ich neustále zasypávali. Najväčší plot twist ale je, že panely by nielen vyrábali energiu, ale doslova menili klímu. Ako? Viac absorbovaného tepla → viac kondenzácie → viac oblakov → viac dažďov. Znie to fajn, ale Sahara by sa začala zazelenávať, čo by kompletne rozbilo tamojší ekosystém.
A to ešte nie je všetko - zmena púšte by rozhodila prúdenie vzduchu, monzúny, prísun živín z piesku do Amazonky a Atlantiku. A keď odpadne Sahara ako „živinová zásobáreň“, Amazonka skolabuje. Bez nej? Menej kyslíka pre celú planétu.
Vyššie globálne teploty aj logistický problém
Aj keby sme pokryli len 20 percent Sahary, vedci varujú, že globálne teploty by stúpli. Roztápajúce sa polárne ľady, zvyšovanie hladiny morí, častejšie extrémne počasie - hurikány každých 4-5 rokov by boli nový štandard. Takže aj s najlepšími úmyslami by to celé mohlo dopadnúť ako bumerang.
A aj keby panely makali na plné obrátky, preniesť energiu by bola logistická šialenosť. Najväčšie vedenia na svete majú len okolo 2 500 kilometrov - a aj tie strácajú výkon. Riešením by boli špeciálne vysokonapäťové DC káble, ale aj tie by stáli astronomické sumy.
A nehovoriac o tom, že púštne búrky alebo dlhšie zatiahnuté obdobie by mohli zrazu odstaviť celosvetový „solárny internet“. A plán B? Ten zatiaľ nikto nemá.
Samotná stavba? Mission Impossible
Na napájanie sveta by sme potrebovali 51,4 miliardy solárnych panelov. A to nepočítame transport, údržbu, siete a celé mestá pre technikov. Skrátka, aj keby sme mali panely zadarmo, ich doprava a prevádzka by nás položila.
Takže, môže Sahara zachrániť planétu? Zatiaľ nie. Aby sa táto vízia stala realitou, museli by sme spraviť obrovský technologický skok. Zmysluplnejšie je stavať solárne farmy v jednotlivých krajinách- Možno raz Sahara bude riešením. Ale dnes je to skôr sci-fi než plán.