? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vedci zistili, že starnutie má dve ostré fázy: okolo 44 a 60 rokov.
- V týchto bodoch sa v tele náhle mení obrovské množstvo molekúl.
- Zmeny sa týkajú metabolizmu, imunity, pokožky či srdca, a to u mužov aj žien.
- Výskum prebehol na 108 dobrovoľníkoch a analyzoval viac ako 246 miliárd údajov.
Na starnutie sa často pozeráme ako na pomalý a neúprosný proces. Ale výskum genetika Michaela Snydera zo Stanfordovej univerzity, publikovaný v auguste 2024 v prestížnom magazíne Nature Aging, odhaľuje niečo iné - naše telá sa nemenia rovnomerne, ale skokovo. A nie hocikedy, ale zrejme práve vtedy, keď sa cítime na vrchole síl, píše portál ScienceAlert.
„Nejde len o postupné zmeny v čase, niektoré zmeny sú naozaj dramatické,“ povedal Snyder. „Ukázalo sa, že okolo štyridsiatky a potom zas v šesťdesiatke prichádza k obrovským prelomom, a to bez ohľadu na to, aký typ molekúl skúmate.“
Výskumný tím sledoval 108 dobrovoľníkov vo veku 25 až 70 rokov, ktorí im pravidelne dodávali biologické vzorky - v priemere 47 odberov na osobu počas viac než 600 dní. V jednej z najkomplexnejších štúdií svojho druhu sledovali vedci viac než 135-tisíc typov biomolekúl vrátane RNA, bielkovín, lipidov a zložiek mikrobiómu. Celkovo analyzovali cez 246 miliárd dátových bodov.
Prvá explózia starnutia
Prvý výrazný zlom nastal v polovici štyridsiatky. Zmeny sa týkali predovšetkým metabolizmu tukov, kofeínu a alkoholu, kože a svalov a rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení.
Človek by čakal, že v tomto bode zohráva kľúčovú úlohu menopauza, ale nie. „Muži tiež prechádzajú podobnými molekulárnymi zmenami,“ vysvetlil Xiaotao Shen, prvý autor štúdie, pôvodne zo Stanfordu, dnes na Nanyang Technological University v Singapure. „Menopauza možno hrá úlohu, ale hlavné príčiny týchto zmien musia byť iné, a tie by sme mali detailne preskúmať.“
Druhá vlna po šesťdesiatke
Druhý „skok vpred“ nastáva v skorých šesťdesiatkach. Tentoraz ide o zmeny v metabolizme sacharidov a kofeínu, poruchy imunity, funkcie obličiek, pokožky a svalov a ešte vyššie riziko srdcových problémov. A hoci sa tieto molekulárne zmeny prejavia v tele každého trochu inak, jedno majú spoločné - sú veľmi zreteľné a nie sú náhodné.
Až 81 percent sledovaných molekúl vykazovalo jasné zmeny počas jednej alebo oboch fáz. Inými slovami: tvoje telo sa nemení po troške, ono raz za čas urobí poriadny skok, a ty sa môžeš cítiť, akoby si vnútorne zostarol o celé roky zo dňa na deň.
Čo to znamená pre nás?
Okrem toho, že si vieme lepšie vysvetliť, prečo sa v istých rokoch cítime „zrazu starší“, môžu tieto objavy pomôcť aj pri liečbe či prevencii chorôb. Podľa vedcov totiž niektoré riziká, ako Alzheimer či srdcovocievne choroby, nevznikajú plynule, ale eskalujú po určitom bode.
Zatiaľ ide o predbežné výsledky z malej vzorky ľudí, no súhlas s predchádzajúcimi štúdiami na zvieratách naznačuje, že by mohlo ísť o univerzálny biologický jav. Vedci teraz dúfajú, že ďalší výskum túto teóriu potvrdí, a že sa raz budeme vedieť na tieto „zvraty starnutia“ pripraviť aj lepšie ako len zrkadlom a krémom na kĺby.