Ruskí majitelia pozemkov už roky sledujú, ako sa na ich pôde ako lesný požiar šíri invázna jedovatá rastlina, proti ktorej sú bezmocní. Boľševník Sosnowského, ktorého obrovská stonka sa môže týčiť až do výšky piatich metrov, sa nekontrolovateľne rozšíril po celej krajine. Spustošil ekosystémy a každoročne kvôli nemu skončí v nemocnici tisíce ľudí, napísal list The Moscow Times.
„Utrpel som popáleniny, aj keď som mal ochranný plášť,“ povedal biológ a lesnícky odborník Alexej Jarošenko, ktorý sa pokúsil s boľševníkom bojovať s pomocou kosy a vzal si na to nepremokavé oblečenie. „Napriek tomu ma šťava odstrekujúca od kosy popálila a hojilo sa to šesť mesiacov,“ dodal Jarošenko.
V snahe bojovať proti tejto rastline ruskí zákonodarcovia vo februári predbežne schválili návrh zákona, ktorý ukladá vysoké pokuty tým, ktorí ju zo svojich pozemkov neodstránia. Ak bude "protiboľševníkový zákon" schválený, budú si musieť jednotlivci vyhrnúť rukávy a túto odolnú rastlinu zo svojich pozemkov odstrániť - avšak na vlastné nebezpečenstvo.
Pokuty
Zákon zavádza pre jednotlivcov pokuty až do výšky 50-tisíc rubľov (asi 500 eur), čo sú zhruba dve tretiny priemerného ruského platu v roku 2023, a až 700-tisíc rubľov (asi 7-tisíc eur) pre právnické subjekty, ak nezabezpečia vypratanie tejto agresívnej rastliny zo svojich pozemkov.
„Tento prístup je neúčinný, pretože nie je možné pokutovať všetkých. Boľševník teraz rastie prakticky všade - na pozemkoch akéhokoľvek poľnohospodára alebo poľnohospodárskeho podniku,“ dodal Jarošenko.
V súlade so zvykom ruských predstaviteľov zvaľovať vinu za všetky problémy krajiny na Západ tvrdil vo februári poslanec Štátnej dumy Timofej Baženov bez dôkazov, že táto rastlina môže byť "súčasťou biologickej vojny USA proti Rusku“.
Popáleniny a oslepnutie
Šťava z boľševníka obsahuje furanokumaríny, toxické zlúčeniny, ktoré môžu pri vystavení slnečnému žiareniu spôsobiť popáleniny tretieho stupňa a tiež oslepnutie. Ťažké popáleniny pokrývajúce viac ako 80 percent tela môžu byť smrteľné.
Kvôli svojmu rýchlemu rozmnožovaniu, keď jediná rastlina vyprodukuje 20 až 100-tisíc semienok, teraz podľa niektorých odhadov dominuje až na 15 percentách prírodných plôch v európskej časti Ruska.
Jarošenko odhaduje, že húštiny boľševníka sa v Rusku rozšírili na milión hektárov plochy, čo je oblasť zodpovedajúca zhruba Cypru alebo Libanonu. Kým tento invázny druh neustále zaberá nové územia pozdĺž ruských ciest, na poliach i záhradách, odborníci pochybujú, že nový zákon bude dostatočne účinný bez širších systémových opatrení.
Zamorili sa sami
V skutočnosti ide ale skôr o problém, ktorý si Rusko spôsobilo samo. Po druhej svetovej vojne sa sovietski vedci pustili do hľadania nových, vysoko výnosných kŕmnych plodín pre hospodárske zvieratá. Zaujal ich boľševník Sosnowského vďaka svojej odolnosti voči chladu a fenomenálnej produktivite. Preto ho úmyselne preniesli z jeho prirodzeného prostredia v horských lesoch Kaukazu do centrálnych častí vtedajšieho Sovietskeho zväzu, kde ľahko prerástol pôvodné porasty nízko položených tráv.
Počas povojnového hladomoru sa v mnohých sovietskych regiónoch jeho cielené pestovanie ujalo, kým ho nezastavili obavy z toho, do akej miery môže byť táto rastlina nebezpečná. V tom čase už ale bolo príliš neskoro.
Možné riešenie
Podľa Jarošenka sa asi 90 percent porastov boľševníka v Rusku nachádza na opustených poľnohospodárskych pozemkoch - rozsiahlych plochách, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu a prechode Ruska na trhovú ekonomiku začali byť nerentabilné pre obrábanie. Zalesňovanie týchto pozemkov by síce mohlo pomôcť tento problém zmierniť, podľa súčasných zákonov je však zakázané.
„Na otvorenej poľnohospodárskej pôde, kde je veľa slnečného svitu, produkujú rastliny boľševníka obrovské množstvo semien,“ povedal Jarošenko. „Rast tejto rastliny v tieni pod hustými korunami stromov je oveľa slabší. Preto by jedným z najefektívnejších spôsobov bolo umožniť ľuďom a podnikom vysádzať lesy, ktoré by mali ako ekonomický prínos, tak by poslúžili v boji proti boľševníku,“ dodal Jarošenko.