Krutá cena za evolúciu.Tasr/AP
StoryEditor

Krutá cena za evolúciu. Gén, vďaka ktorému sme stratili chvost, nám mohol priniesť množstvo vrodených chorôb

Michal ČiernikTASR04.03.2024., 10:00h

Výskumníci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ľudí spôsobila stratu chvosta. Okrem toho, že táto zmena mohla neskôr viesť k vzpriamenej chôdzi, nám priniesla aj množstvo genetických chorôb.

Lajkuj Brainee.sk na

Prapredkovia ľudí podľa vedcov stratili chvosty približne pred 20 až 25 miliónmi rokov, keď sa vývojová vetva ľudoopov oddelila od vetvy opíc. Vedci si preto už od čias Charlesa Darwina kládli otázku, prečo a ako sa to stalo. Nedávno sa podarilo identifikovať najmenej jednu kľúčovú genetickú mutáciu, ktorá k tejto zmene viedla.

image

Mužský chromozóm Y pomaly mizne. Hrozí nám vyhynutie alebo nás zachránia hlodavce?

V štúdii zverejnenej v časopise Nature. Vedci porovnali genómy šiestich druhov ľudoopov vrátane ľudí a 15 druhov opíc s chvostami a hľadali pri tom kľúčové rozdiely medzi oboma skupinami. Keď odhalili dôležitú mutáciu, nástrojom na úpravu DNA zvaným CRISPR upravili rovnaké miesto genómu v embryách myší. Tie sa následne narodili bez chvostov. Stratu chvostov však mohli ovplyvniť aj iné zmeny, upozorňuje jeden z autorov štúdie, genetik Bo Xia z Broad Institute v americkom štáte Massachusetts.

Rick Potts zo Smithsonovho inštitútu, ktorý sa na štúdii nezúčastnil, uvádza, že strata chvosta mohla byť prvým krokom k vzpriamenému držaniu tela, ktoré sa u ľudoopov mohlo vyvinúť ešte predtým, ako opustili stromy.

V súčasnosti žijú na zemi iba niektoré druhy ľudoopov, iné druhy, napríklad orangutany či gibony, však naďalej žijú na stromoch. Potts upozorňuje, že spôsob pohybu bezchvostých ľudoopov v korunách stromov sa výrazne odlišuje od pohybu opíc s chvostom – opice pobiehajú po vrchnej strane konárov a pomocou chvostov udržiavajú rovnováhu, kým bezchvosté ľudoopy sa prehupujú z konára na konár tak, že z nich visia zavesené za ruky v prevažne vzpriamenej polohe.

Jeden zo spoluautorov štúdie, biológ Itai Yanai z Newyorskej univerzity uvádza, že strata chvostov bola u predkov ľudí nepochybne zásadnou zmenou. Dodáva však, že na určenie dôvodu tejto zmeny s absolútnou istotou by bol potrebný stroj času.

Cena za vzpríamenú chôdzu

Spolu s evolučnou výhodou však strata chvosta mohla priniesť paradoxne aj celú radu problémov. Pri testovaní na myšiach však okrem zmutovaného génu, ktorý zabezpečil, že sa narodili bez chvosta, objavili aj gény spojené z vrodenými vadami.

Vedci vo vyššej miere zaznamenali u myší stav spina bifida (rázštep chrbtice) či iné defekty v chrbtici a mieche. Tím v štúdií teda naznačuje, že rovnako ako kostrč je evolučným vedľajším produktom po strate chvosta, rovnako ním môže byť aj rázštep chrbtice, či celá rada ostatných vrodených genetických chýb.

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
23. november 2024 08:26