
U ľudí, rovnako ako u iných cicavcov, majú samice dva chromozómy X a samci jeden X a malý chromozóm nazývaný Y. X obsahuje asi 900 génov, ktoré vykonávajú najrôznejšie úlohy nesúvisiace s pohlavím. Na druhej strane Y obsahuje málo génov, len asi 55, a veľa jednoduchej opakujúcej sa DNA, ktorá akoby nič nerobila.
Ako ale vieme, že chromozóm Y mizne? Vedcom pomohol austrálsky vtákopysk divný, ktorý je možným evolučným spojením medzi chromozómami cicavcov a systémom ZW, ktorý určuje pohlavie u vtákov. V jednom zo svojich piatich chromozómov X majú gén, vďaka ktorému vedci zistili, že pred približne 166 miliónmi rokov sme my a vtákopysky mali spoločného predka. Jeho chromozómy mali obsahovať približne 1600 génov.
To znamená, že za posledných 166 miliónov rokov, odkedy sme sa my a vtákopysky vyvíjali oddelene, stratil ľudský Y väčšinu zo svojich génov. Z pôvodných 1600 génov, je to strata takmer desiatich za milión rokov. Takýmto tempom chromozóm Y zmizne asi za 4,5 milióna rokov. Aj to len v prípade, ak by bola strata génov lineárna. Tento proces sa samozrejme môže zrýchliť alebo stabilizovať, uvádza the Conversation.
Niektorým druhom hrabošov z východnej Európy a potkanom ostnatým z Japonska hromozóm Y a gén SRY úplne zmizli. Tím vedený biológom z univerzity Hokkaido Asato Kuroiwa zistil, že väčšina génov z chromozómu Y u jedného z druhu potkanov ostatných bola premiestnená do iných chromozómov. V najnovšej štúdii zverejnenej v PNAS však jeho tím objavil u samcov špeciálne kombinácie génov, ktoré sa u samíc nenachádzali. Pri ďalšom skúmaní a testovaní Kuroiwa zistil, že tieto gény vplývajú na samičie rovnako ako gén SRY.
Toto nové zistenie podporuje alternatívnu možnosť, že si ľudia môžu vyvinúť nový gén určujúci pohlavie. Ako píše Sciencealert, vývoj takéhoto génu však prináša riziká. Mohlo by to viesť k oddeleniu nových druhov, čo je presne to, čo sa stalo s hrabošmi a ostnatými potkanmi. Ak by teda niekto navštívil Zem za päť miliónov rokov, možno by našiel hneď niekoľko rôznych ľudských druhov.