Jedny z najstarších známych fosílií komárov odhalili „krvavé prekvapenie“. Pozostatky dvoch samcov, ktorí zamrzli v jantáre pred 130 miliónmi rokov, sa vyznačovali predĺženými bodavými sacími sosákmi, ktoré sa dnes vyskytujú len u samíc. Podľa vedúceho paleontológa tímu ide o „významný objav v evolučnej histórii komárov.“
Ovplyvnila ich evolúcia rastlín
Vzorky boli objavené v Libanone neďaleko mesta Hammana. „Je jasné, že išlo o hematofágov, hmyz sajúci krv,“ povedal paleontológ Dany Azar z Inštitútu geológie a paleontológie Čínskej akadémie vied v Nanjing a Libanonskej univerzity.
Skutočnosť, že tieto najstaršie známe komáre sú samce sajúce krvy, dodal Azar, „znamená, že pôvodne prvé komáre boli všetky hematofágne – bez ohľadu na to, či to boli samce alebo samice,“ vysvetlil vedec.
Podľa Azara, ktorý slúžil ako hlavný autor novej štúdie publikovanej v časopise Current Biology, mohla v neskorších rozdieloch v kŕmení medzi samcami a samičkami zohrať úlohu aj evolúcia rastlín. Keďže prvé komáre po svete lietali údajne už v období jury, ktorá sa datuje do obdobia spred približne 200 až 145 miliónov rokov a prvé kvitnúce rastliny sa začali objavovať až nasledujúcom období kriedy. Ako teda uvádza štúdia, príchodom kvetov mohli samce komárov stratiť schopnosť sať krv a prešli na čisto rastlinnú stravu.
Moderné komáre
Dnes sa moderné komáre nachádzajú všade okrem Antarktídy. Na svete je ich okolo 3 500 druhov a takmer všetky, okrem rodu Toxorhynchites, sajú krv.
Niektoré sa stávajú prenášačmi chorôb ako malária, žltá zimnica, horúčka zika, či horúčka dengue. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zomiera ročne na maláriu viac ako 400-tisíc ľudí, najmä deti mladšie ako päť rokov.
„Na druhej strane komáre pomáhajú čistiť vodu v rybníkoch, jazerách a riekach,“ poznamenal vedec na záver. „Vo všeobecnosti platí, že každé zviera, ktoré je na prvý pohľad škodca, môže byť aj užitočné,“ dodal.