Porucha hyperaktivity a deficit pozornosti, známe ako ADHD, síce v dnešnej spoločnosti nehrá hlavnú úlohu pri prežití, no pre lovcov a zberačov v minulosti to mohla byť kľúčová vlastnosť, prečo nevymreli.
ADHD je neurovývojová porucha so symptómami vrátane ťažkostí s pozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou. Vedci z Pennsylvánskej univerzity sa teraz rozhodli odhaliť jej pôvod a zistili, že sa mohla vyvinúť najmenej pred 12-tisíc rokmi.
Simulácia života zberačov
V rámci štúdie boli stovky ľudí požiadaní, aby si zahrali videohru s hľadaním potravy, aby otestovali, ako dlho budú účastníci zbierať bobule na jednom kríku, kým sa presunú na iný. Snažili sa tým simulovať správanie pravekých ľudí.
Tím zistil, že ľudia s ADHD oveľa rýchlejšie pokračovali v hľadaní nových kríkov po tom, čo nenašli žiadne bobule. Podľa toho vedci usúdili, že podobná impulzívnosť pri hľadaní nových zdrojov potravy mohla zabezpečiť prežitie aj našim predchodcom. „Naše zistenia sú prvým údajom, ktorý naznačuje výhody v určitých kontextoch výberu,“ prezradil pre The Guardian hlavný autor štúdie David Barack z Pennsylvánskej univerzity.
Vedci analyzovali údaje od 457 dospelých, z ktorých 206 malo ADHD, ktorí dokončili online hru na hľadanie potravy. V nej museli za osem minút nazbierať čo najviac bobúľ. Počas úlohy mohli účastníci buď pokračovať v zbere bobúľ z kríkov na ich pôvodnom mieste, alebo sa presunúť na nové miesto – hoci to ich stálo čas.
Výsledky štúdie ukázali, že respondenti so symptómami ADHD zostali v priemere pri každom kríku o štyri sekundy menej ako ľudia bez symptómov poruchy. Čo je však podstatnejšie, účastníci s poruchou získali v hre aj viac bodov.
„Presné určenie toho, ako mohlo byť správanie pravekých ľudí spojené s ADHD pred 12-tisíc rokmi, je ťažké. Tieto výsledky však ukazujú merateľné rozdiely v stratégiách hľadania potravy, ktoré používajú jednotlivci s ADHD a bez ADHD,“ dodal spoluautor štúdie Dan Eisenberg, docent na Washingtonskej univerzite v Seattli, pre portál New Scientist.