Jedno z najsevernejších trvalo osídlených usadlostí sa nachádza 1231 kilometrov od severného pólu. Zamrznutá oáza s takmer najčistejším vzduchom na svete leží pod vrcholom Zeppelinfjellet, 556 metrov vysokej hory na polostrove Brøggerhalvøya na nórskom súostroví Svalbard, známom aj ako Špicbergy.
Reč je o dedinke Ny-Ålesund, ktorú v letných mesiacoch obýva 150 ľudí, no v zime tu zostáva len približne 45. Prevažne ide o vedcov, ktorí sem prichádzajú práve kvôli extrémne čistému vzduchu.
Výskumná stanica
V roku 1989 bola na úpätí Zeppelinfjelletu postavená výskumná stanica v nadmorskej výške 472 metrov, aby pomohla výskumníkom monitorovať znečistenie ovzdušia. Nedávno sa Zeppelin Observatory, ako sa výskumná stanica nazýva, stala kľúčovým miestom na meranie hladín skleníkových plynov, ktoré spôsobujú zmenu klímy.
„Observatórium Zeppelin sa nachádza v odľahlom a nedotknutom prostredí, ďaleko od hlavných zdrojov znečistenia,“ hovorí pre BBC Ove Hermansen, vedúci vedecký pracovník na observatóriu Zeppelin a Nórskom inštitúte pre výskum ovzdušia.
Výskum v Ny-Ålesund je kľúčovou súčasťou medzinárodného úsilia o zmapovanie vplyvu ľudstva na atmosféru. Merania, ktoré vykonávajú, pomáhajú „zistiť základnú líniu znečistenia a vypočítať globálny trend v čase,“ vysvetľuje Hermansen.
Zamestnanec Nórskeho polárneho inštitútu päť dní v týždni vystupuje lanovkou na observatórium, kde vykonáva údržbu, odoberá vzorky vzduchu a vymieňa filtre na zariadení. Vďaka svojej odľahlej polohe a nadmorskej výške nad atmosférickými vrstvami, ktoré dokážu zachytiť to málo znečistenia, ktoré sa vyprodukuje lokálne z mesta, je Zeppelin Observatory ideálnym miestom na vytvorenie obrazu o tom, čo sa deje v zemskej atmosfére.
Senzory na observatóriu merajú nielen skleníkové plyny, ale aj chlórované plyny, ako sú freóny, ťažké kovy vo vzduchu, organofosfátové znečisťujúce látky, ako sú pesticídy , a znečistenie typicky spojené so spaľovaním fosílnych palív, ako sú oxidy dusíka, oxid siričitý a častice, ako sú sadze.
Bez rádia či Wi-Fi
Samotné mesto sa skladá z asi 30 budov pomenovaných po veľkých svetových centrách či štátoch: Amsterdam, Londýn, Mexiko, Taliansko... Slúžia ako pripomienka potreby diplomatických stykov na tomto mieste ďaleko od rušných davov.
Iné formy spojenia s vonkajším svetom sú však zakázané. Všetky mobilné telefóny a Wi-Fi musia byť vypnuté. Mesto je totiž bezrádiovou zónou v snahe udržať rádiové vlny v oblasti čo najmenšie. Od výskumníkov, ktorí chcú prevádzkovať akékoľvek zariadenie, ktoré využíva rádiové prenosy, sa vyžaduje špeciálne povolenie.
Medzi tých, ktorí využívajú jasnú oblohu a prostredie bez rádiového signálu, patrí Nórsky úrad pre mapovanie, ktorý tam vybudoval 20 metrov vysoké rádiové observatórium, ktoré pomáha monitorovať pohyby Zeme a gravitačné pole.
Zima a ľadové medvede
Práca tu však nesie aj svoje riziká. Jedným z nich je extrémne počasie. Teploty sú často pod bodom mrazu a najchladnejšia zaznamenaná zima bola -37,2 stupňov Celzia. V marci tohto roku teploty dosiahli rekordnú výšku "až" 5,5 stupňov Cezlia. Predchádzajúci rekord bol z roku 1976 pri piatich stupňoch.
Počas polárnej noci je na ostrove 24 hodinová tma celé mesiace. Na druhej strane tma ponúka aj fantastický výhľad na polárnu žiaru, ktorá je nad dedinkou jasná ako nikde inde.
Okrem tmy a chladu tu však existujú ďalšie nebezpečenstvá pre výskumníkov, ktorí sa tu rozhodnú pracovať. Svalbard je totiž prirodzeným biotopom ľadového medveďa. V priebehu rokov boli dokonca medvede videné prechádzať priamo cez osadu. Výsledkom je, že komunita má pravidlo, že nikto nemôže zamknúť dvere žiadnej budovy v prípade, ak by sa niekto potreboval pred medveďom urýchlene schovať.
„Musíte sa prispôsobiť a pracovať okolo ľadových medveďov, nie naopak,“ hovorí Christelle Guesnon, jedna z výskumníčok pracujúcich na observatóriu Zeppelin pre Nórsky polárny inštitút. „Medvede radi sledujú rieku a často sa vyberú po ceste medzi osadou Ny-Ålesund a observatóriom Zeppelin. Dosť často sa stáva, že sme hore na observatóriu a okolo nás prechádza ľadový medveď,“ dodala.
Klimatické zmeny
V osade je jediným miestom, kde sa ľudia stretávajú, jedáleň. Počas obeda a večere si tam vymieňajú príbehy o polárnej žiare a divočine, s ktorou sa stretli.
Mnohé z týchto zdieľaných príbehov svedčia o zmenách, ktoré sa dejú v tomto vzdialenom arktickom ekosystéme. Leif-Arild Hahjem, ktorý dlhé roky pracoval v Ny-Ålesunde ako inžinier Nórskeho polárneho inštitútu pre BBC povedal, že je v tejto oblasti od roku 1984 a zaznamenal dramatické zmeny v okolitej krajine.
„Fjord vedľa osady bol pred tými 40 rokmi zamrznutý, dal sa prejsť na snežnom skútri, ale od roku 2006 už nezamrzol,“ hovorí. „Osada je obklopená mnohými ľadovcami, ktoré sa všetky zmenšujú a väčšina z nich je spôsobená zvyšujúcimi sa teplotami,“ dodal.
Rune Jensen, vedúca Nórskeho polárneho inštitútu v Ny-Ålesund, s istým zármutkom dodáva, že v osemdesiatych rokoch bola oblasť známa ako Blomstrandhalvoya blízko Ny-Ålesundu považovaná za polostrov, ale keďže ľadovec v poslednom čase ustúpil, s oblasti sa stal ostrov odrezaný od pevniny.
