Prvé správy o krvavých praktikách kočovného národa priniesli už starovekí Gréci. Konkrétne Herodotos, ktorý okolo roku 430 pred Kristom napísal knihu o Skýtoch, v ktorej spomína ich brutálnu tradíciu rezať ľudskú kožu z pravej ruky a vyrábať z nej kožené predmety.
Túto legendu potvrdili archeológovia pri vykopávkach na juhu Ukrajiny. Tím odhalil 18 pohrebísk na 14 rôznych skýtskych miestach, pričom odkryl 45 vzoriek kože.
Väčšina zvieracích koží pochádza z kôz alebo oviec a ostatné pochádzajú z mäsožravých zvierat. Vedci sa domnievajú, že išlo o dravé zvieratá ako tiger, lev, kuna, vydra a hyena.
Ľudská koža
Analýza, ktorú prezentovali vo svojej novej štúdii, však ukázala, že dve vzorky patrili ľuďom. Jedna zo vzoriek ľudskej kože bola zmiešaná s kozou, konskou a hovädzou kožou, a tvorila vrecko, v ktorom boli kedysi šípy.
A artefakt v druhom pohrebe bol vyrobený z ľudskej, ovčej, kozej a konskej kože. „Prekvapivým objavom je prítomnosť dvoch vzoriek ľudskej kože, ktoré po prvý raz poskytujú priamy dôkaz o tvrdeniach starovekého gréckeho historika Herodota, že Skýti používali kožu svojich mŕtvych nepriateľov na výrobu kožených trofejí,“ napísali vedci.
Tím v štúdii tiež uviedol, že archeologické nálezy potvrdili aj ďalšie skýtske zvyky opísané Herodotom.
Napríklad opätovný výskum jedného zo štyroch najväčších kráľovských skýtskych pohrebísk na južnej Ukrajine viedol k objaveniu veľkej mohyly s masovým hrobom. V mohyle boli pochovaní muži, ženy a deti, ktorí boli podľa všetkého zabití a pochovaní v rámci pohrebných kráľovských obradov
Skýti boli iránski kočovníci, ktorí sa pohybovali po veľkej časti eurázijských stepí od 9. storočia pred našim letopočtom do 4. storočia nášho letopočtu.
Predpokladá sa, že ako jedni z prvých ovládali jazdecký boj. Tento staroveký kmeň bol tiež zručným lukostrelcom a často sa zamestnával ako žoldnieri.
