Pod tyrkysovými vodami Ochridského jazera, objavili vedci možno jednu z najstarších usadlostí v Európe.Twitter/archaeology & Arts/
StoryEditor

Na dne starobylého jazera objavili tajomnú dedinu. Má tisícky rokov a bola postavená na drevených koloch

Michal Čiernik15.08.2023., 08:00h

Pod tyrkysovými vodami Ochridského jazera, objavili vedci možno jednu z najstarších usadlostí v Európe. Teraz vedci zisťujú, prečo bola tajomná dedina obohnaná pevnosťou s tisíckami obranných kolov.

Lajkuj Brainee.sk na

Archeológovia sa domnievajú, že na albánskom brehu jazera sa kedysi, približne pred 8 000 rokmi, nachádzala osada s domami postavenými na koloch. Má ísť o najstaršiu doteraz objavenú dedinu v Európe.

Rádiokarbónové datovanie z tejto lokality sa vzťahuje na obdobie 6000 až 5800 rokov pred naším letopočtom. „Je o niekoľko stoviek rokov staršia ako doteraz známe jazerné osady v Stredomorí a alpských oblastiach,“ povedal Albert Hafner, profesor archeológie zo švajčiarskej univerzity v Berne. „Podľa našich vedomostí je najstaršia v Európe,“ povedal pre agentúru AFP.

Najstaršie ďalšie takéto dediny boli objavené v talianskych Alpách a pochádzajú z obdobia okolo päť až štyritisíc rokov pred Kristom, uviedol odborník na európske neolitické jazerné obydlia.

Hafner a jeho tím švajčiarskych a albánskych archeológov strávili posledné štyri roky vykopávkami v Line na albánskej strane Ochridského jazera, ktoré sa nachádza na horskej hranici Severného Macedónska a Albánska.

Objav takýchto rozmerov, práve v tomto jazere nie je prekvapením. Ochridské jazero je totiž jedným z najstarších jazier na svete a existuje už viac ako milión rokov.

Predpokladá sa, že v osade žilo 200 až 500 ľudí, pričom domy boli postavené na koloch nad hladinou jazera alebo v oblastiach pravidelne zaplavovaných stúpajúcou vodou.

Pevnosť z hrotov

Osada však pomaly odhaľuje ďalšie prekvapujúce tajomstvá. Počas nedávneho potápania archeológovia objavili dôkazy, ktoré naznačujú, že osada bola opevnená tisíckami hrotov, ktoré sa používali ako obranné barikády. „Aby sa mohli takto chrániť, museli vyrúbať celý les,“ povedal Hafner.

image

Podľa nálezu odhadujú, že do dna jazera pri Líne bolo zatlčených približne 100-tisíc hrotov, pričom Hafner tento objav nazval „skutočným archeologickým pokladom“.

Twitter/zetapanama/

Podľa nálezu odhadujú, že do dna jazera pri Líne bolo zatlčených približne 100-tisíc drevených kolov, pričom Hafner tento objav nazval „skutočným archeologickým pokladom“. Prečo však dedinčania potrebovali na svoju obranu vybudovať také rozsiahle opevnenia? Na túto otázku archeológovia odpoveď stále hľadajú.

Ako švajčiarske hodinky

Vedci za asistencie profesionálnych potápačov pri prehľadávaní jazera objavujú skamenené úlomky dreva a cenné kusy duba.

Analýza letokruhov stromov pomáha tímu rekonštruovať každodenný život obyvateľov oblasti. „Poskytuje cenné poznatky o klimatických a environmentálnych podmienkach z daného obdobia,“ uviedol albánsky archeológ Adrian Anastasi.

image

Archeológovia za asistencie profesionálnych potápačov prehľadávajú na dne jazera objavujú skamenené úlomky dreva a cenné kusy duba.

Twitter/ Alaturka_news/

„Dub je ako švajčiarske hodinky, veľmi presný, ako kalendár,“ povedal Hafner. „Aby sme pochopili štruktúru tejto prehistorickej lokality bez toho, aby sme ju poškodili, vykonávame veľmi dôkladný výskum, postupujeme veľmi pomaly a veľmi opatrne,“ dodal Anastasi, ktorý vedie tím albánskych výskumníkov.

Bujná vegetácia na lokalite spôsobuje, že je práca niekedy namáhavá a pomalá. „Postaviť ich dedinu na koloch bola zložitá úloha, veľmi komplikovaná, veľmi náročná, a je dôležité pochopiť, prečo sa títo ľudia takto rozhodli,“ povedal Anastasi.

Roľníci

Vedci predpokladajú, že dedinčania sa pri získavaní potravy spoliehali na poľnohospodárstvo a domestikované hospodárske zvieratá. „Našli sme rôzne semená, rastliny a kosti divých a domestikovaných zvierat,“ povedal Ilir Gjepali, albánsky profesor archeológie, ktorý na nálezisku pracoval.

Bude však trvať ešte dve desaťročia, kým sa lokalita úplne preskúma a kým sa vyvodia konečné závery.

image

Prezývali ju Zlatý kôň, na území dnešného Česka žila pred 45-tisíc rokmi. Takto vyzerala jedna z prvých osôb, ktoré žili v Eurázii

Podľa Anastasiho každá výprava na vykopávky prináša cenné informácie, ktoré umožňujú tímu poskladať obraz života na brehu Ochridského jazera pred tisíckami rokov - od architektúry obydlí až po štruktúru ich komunity. „Ide o kľúčové prehistorické lokality, ktoré sú zaujímavé nielen pre tento región, ale pre celú juhozápadnú Európu,“ dodal na záver Hafner.

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/cestovanie, menuAlias = cestovanie, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
19. jún 2024 09:55