Duševný stav jedinca spôsobuje produkciu chemických signálov v pote, ktoré oznamujú emočný stav a vyvolávajú zodpovedajúce reakcie u ostatných ľudí, vysvetlila vedúca štúdia Elisa Vignaová z Karolinského inštitútu vo švédskom Štokholme, informuje denník iDnes.cz.
„Výsledky našej predbežnej štúdie ukazujú, že kombinácia týchto chemických signálov s cvičením všímavosti zrejme prináša lepšie výsledky v liečbe sociálnej úzkosti, než aké je možné dosiahnuť len samotnou terapiou mindfulness,“ uviedla. Terapia mindfulness dáva človeku schopnosť uvedomenia, všímavosti a sebaovládania, vrátane zvládania emócií.
V rámci štúdie vedci odobrali pot dobrovoľníkom, ktorí sledovali filmy vybrané tak, aby vyvolávali určité emócie, ako je strach alebo šťastie. Išlo napríklad o snímku Prázdniny pána Beana, Sestra v akcii či horor Nenávisť.
Následne vybrali 48 žien, ktoré trpeli sociálnou úzkosťou, a rozdelili ich do troch skupín. Počas dvoch dní všetky podstúpili terapiu mindfulness a súčasne boli vystavené chemickým signálom extrahovaným z týchto vzoriek alebo čistému vzduchu.
Vedci zistili, že ženy, ktoré boli vystavené pachovým vzorkám, reagovali na terapiu lepšie, vyplýva zo štúdie, o ktorej napísal denník The Guardian.
Pacientkam, ktoré absolvovali jedno cvičenie všímavosti spoločne s vystavením pachom ľudského tela, sa skóre úzkosti znížilo približne o 39 percent. U žien, ktoré podstúpili iba cvičenie, sa po jednom sedení úzkosť znížila o 17 percent.
„Trochu nás prekvapilo, že emočný stav osoby produkujúcej pot sa vo výsledkoch liečby nelíšil,“ uviedla Vignaová. Pot niekoho, kto bol pri sledovaní filmu šťastný, mal rovnaký účinok ako niekoho, kto bol snímkou vydesený.
„Takže je možné, že všeobecne v pote je niečo, čo ovplyvňuje reakciu na liečbu,“ dodala vedkyňa. Pozitívny účinok by mohlo mať obyčajné vystavenie sa „prítomnosti“ niekoho iného, túto teóriu však treba ešte potvrdiť.
Britský štátny zdravotnícky systém NHS opisuje sociálnu úzkosť ako dlhodobý a neprekonateľný strach zo spoločenských situácií. Liečba v súčasnej dobe zahŕňa kognitívno-behaviorálnu terapiu (KBT) s terapeutom a antidepresíva.
Predchádzajúce výskumy naznačili, že napríklad v USA sa s touto poruchou niekedy stretáva približne 12,1 percenta dospelých.
