Aktuálne mám za sebou mesiac nefajčenia a dva kolapsy (keď som tento celibát prerušil). Pred tým, než som začal s nefajčením, som zvykol vyfajčiť krabičku tak za dva-tri dni. Dôvod, prečo som s tým celým vôbec začal, bol jednoduchý - zápal priedušiek. Počas choroby sa fajčiť nedalo a keď som už mal za sebou pár dní bez cigarety, povedal som si, že skúsim prestať úplne.
Vytiahneš cigu z krabičky, cvakneš cliprom a potiahneš prvý šluk – celý tento rituál je závislosťou samou o sebe (desaťnásobne silnejšou než praskanie bublinkovej fólie). A zbaviť sa ho je ťažké hneď z niekoľkých dôvodov.
V prvom rade ide o nikotín. Ten je pre náš mozog niečím ako osobný tréner; odmeňuje ťa dopamínom (pocit zadosťučinenia) po každom šluku a udržuje ťa v chode vďaka noradrenalínu (ten ti dá „hype“). Ďalším „benefitom“ sú aj endorfíny, ktoré sa začnú vyplavovať pri pravidelnejšom fajčení, spôsobujú, že sa na cigaretu tešíš a zároveň sa na nej stávaš silnejšie závislým.
Rituál zapaľovania, šlukovania a spôsob držania cigarety stojí tiež za zmienku. To, že som sa stal otrokom tejto slasti, som si uvedomil pri pití drinku cez slamku - tú som mal medzi ukazovákom a prostredníkom. Aj tento článok píšem pri tom, ako cmúľam hašlerku a poruke mám perá, ktoré by sa dali obhrýzať v prípade akútnej potreby.
Najprv ťa rad-radom prevediem jednotlivými abstinenčnými fázami, ktorými som prechádzal a potom ti dám tipy a triky, ako nemať tiky, keď vysadíš nikotín.
1. týždeň
V tomto týždni sa mi postupne zvyšovala aj hladina stresu a nutkania obhrýzať a ožužlávať predmety, ktoré som mal po ruke. Ako prvé si to odskákali nechty, ktorých som sa teda radšej rýchlo zbavil nožničkami. Pozornosť sa potom preniesla na cukríky (tie sú zdravšie, aspoň neriskuješ konzumáciu mikroplastov).
A tak, ako sa stres zvyšoval, sa miera koncentrácie znižovala. Pri dlhších článkoch som si zvykol odbehnúť na "prevetranie" závitov, a potom mi šlo písanie ľahšie. Po novom som si mohol spraviť akurát tak kolečko po kuchyni a izbe a pozdraviť susedu z okna, s ktorou som zvykol fajčiť na dvore. Nechýbam jej? Určite by sa jej lepšie fajčilo v spoločnosti.
Nakoniec som však našiel spôsob, ako byť funkčným a zároveň nabudeným. Lial som do seba kávu po káve a na jej dne nachádzal to, čo mi pred tým dával nikotín. Fungovalo to však len do istej koncentrácie kofeínu v krvi. Z hypu sa ľahko vedel stať panický záchvat spôsobený úzkosťami vyvolanými kávou.
Vyústilo to do momentu, kedy som sa rozhodol vytočiť linku pomoci, ktorá je uvedená na balíčkoch cigariet. Asi som len potreboval počuť od nejakej tety pochvalu (dopamín), že som zvládol tak dlho nefajčiť - samozrejme, aj to odborné usmernenie by sa zišlo. Telefonát sa však zrušil.
Povedal som si teda, že to skúsim neskôr, možno majú veľký nápor nervóznych fajčiarov. Zodvihli mi na tretí, štvrtýkrát (už ma fest zaujímalo, čo mi povedia, a prečo sú takí preťažení). Tetka, s ktorou som volal, bola asi tak príjemná ako moje absťáky. Nevedela mi nič povedať a odkázala ma na svoju kolegyňu, ktorá tam mala byť na ďalší deň. Znelo to, ako keby to omylom zodvihla pani upratovačka, čo akurát vysávala v kancli, a moje vyzváňanie ju už otravovalo.
2. týždeň
Stres vystriedala nepodmienená podráždenosť. Zistil som to, keď pri mne raňajkovala spolubývajúca. Prežúvala chrumkavé cereálie a chlípala mlieko. Mal som pocit, že to počujem tak sto tisíckrát jasnejšie než obvykle; predstavoval som si, čo sa deje vo vnútri jej úst s cereáliami drvenými zubami. Sústredil som sa na každú maličkosť a väčšinu času trávil radšej v izbe. Odvykanie začalo ohrozovať moje blízke okolie.
Absťáky boli na vrchole svojich síl. Najradšej by som sa vyváľal v nikotínových náplastiach alebo sa nechal zavrieť do hot boxu vydymeného tabakom. Musel som však vydržať. Bol som už týždeň čistý a nechcel som si to pokaziť. Keď sme však šli s kamarátmi do Viedne, sedel som zrazu pri vodnej fajke a poťahoval tabak s ovocnou príchuťou.
Bol to môj prvý kolaps. Musím ho spomenúť, aby si aj ty nemal/a potom výčitky, ak by sa ti to stalo pri odvykaní. Nie je to nič nezvyčajné a stať sa to môže každému.
3. týždeň
Na stres aj podráždenie som si zvykol. Aj na fakt, že som stratil motiváciu do činností. Bez dopamínu išlo všetko tak akosi pomalšie a prokrastinácia sa začala stávať mojou prezývkou. Začali však prichádzať aj prvé výsledky očisty. Menej som sa zadýchaval, zväčšila sa mi škála chutí a vôní, ktoré som dokázal registrovať a zlepšil sa mi aj spánok.
Aj tak však nastal druhý kolaps. Vyvolala ho spoločnosť. Sedieť v bare medzi kamarátmi fajčiarmi a sledovať ako popri pití môžu fajčia, ma ničilo. Podľahol som a vzal som si vape. Na svedomie to fungovalo, lebo som si celý čas hovoril, že som vyhral aspoň v tom, že nefajčím skutočnú cigaretu, len jej "light" verziu.
Zápal priedušiek bol už dávno za mnou a impulzívna chuť zafajčiť si stále so mnou. V tomto období som premýšľal nad tým, že sa na to celé predsa len vykašlem a stanem sa oficiálne hrdým fajčiarom. Keď som mal však rozhovor s kamošom, ktorý sa lieči z rakoviny a taktiež zvykol fajčiť, moje priority sa znova usporiadali do správneho poradia. Zdravie vždy na prvom mieste.
4. týždeň
Zmieril som sa s tým, že mám za sebou už priveľa dní nefajčenia na to, aby som si to teraz pokazil. Som v podstate už len mrzutý - chuť fajčiť má stále neopustila, ale viem, že mozog už len tak ľahko neoklamem bez toho, aby som nemal výčitky. Chvíle, kedy si hovorím, že teraz by som si zapálil, sa však už tak často neobjavujú.
Tipy a t(r)iky
Ako prvé ti jednoznačne neodporúčam ísť "mojou cestou". Prvé týždne sú dosť rizikové a ak to s nefajčením myslíš vážne a chceš vydržať čo najdlhšie s minimálnym dopadom na svoje nervy, určite skús niektoré z nikotínových liekov lekárni. Od náplasti po tabletky a spreje (asi najlepšie, máš to v ústach, je tam aj ten rituál, že niečo robíš s rukou a nikotínový nášľap je rýchlejší).
Linka pomoci na krabičkách cigariet je taká, aká je, ale dajme tomu, že budeš mať väčšie šťastie a odborníci ťa nasmerujú tam, kam potrebuješ.
Určite si priprav aj nejaké "náhradné závislosti" alebo rituály, ktoré ti pomôžu vyplniť dieru, ktorá v tebe zostane po vykorenení cigariet. U mňa zafungovala kofola (po káve lepšia alternatíva, menej kofeínu a optimálna hladina cukru), prechádzky a cvičenie. V prvých fázach taktiež odporúčam vyhýbať sa fajčiarským priestorom, ten tlak pravdepodobne neustojíš plus v podstate aj tak fajčíš, aj keď len pasívne. Mohlo by to nanovo obnoviť a nakopnúť tvoju chuť k cigaretám.
