Pando je 43 hektárový porast trasúcich sa klonov osiky. Hoci to vyzerá ako les jednotlivých stromov s nápadnou bielou kôrou a malými listami, ktoré sa chvejú v najmenšom vánku, Pando je v skutočnosti 47 000 geneticky identických výhonkov ktoré vznikajú zo vzájomne prepojenej koreňovej siete.
Tento jediný genetický jedinec váži vyše 6000 ton. Podľa hmotnosti je to najväčší samostatný organizmus na Zemi. Osiky majú tendenciu vytvárať klonálne porasty aj inde, ale to, čo robí Pando zaujímavým, je jeho obrovská veľkosť. Väčšina takýchto porastov osiky má v priemere len hektár.
Tvorí ekosystém už tisíce rokov
Pando existuje už tisíce rokov, potenciálne až 14 000 rokov. Väčšina výhonov na povrchu však žije len asi 130 rokov. Jeho dlhovekosť poslúžila na vytvorenie celého ekosystému pozostávajúceho so 68 rastlinných druhov. No hoci je Pando chránená Národnou správou lesov USA a nehrozí jej vyrúbanie, hrozí jej zánik v dôsledku niekoľkých ďalších faktorov, uvádza Sciencealert.
Premnožené jelene
Jednou z najväčších súčasných rizík je nadmerná spása jeleňov a losov. Vlci a pumy kedysi držali počty stád na uzde. Po zmiznutí prirodzených predátorov a zriadení prírodnej rezervácii, v ktorej je zakázané loviť, sa však jelene premnožili.
Párnokopitníky totiž vo veľkom požierajú nové mladé stonky a tým zabraňujú rastu novým výhonom. Výnimkou je jedna oblasť, ktorá bola pred niekoľkými desaťročiami oplotená kvôli odstraňovaniu odumierajúcich stromov. Táto oplotená oblasť vylúčila losy a jelene a zaznamenala úspešnú regeneráciu nových stoniek s hustým porastom označovaným ako „bambusová záhrada“.
Trpí chorobami
V poslednom období trpia aj staršie výhony. Sú napadnuté sadzovou rakovinou kôry, škvrnitosťou listov a plesňovými chorobami. Síce sa choroby rastlín v osikových porastoch vyskytovali tisícročia. Nie je známe, aký to môže mať dlhodobý vplyv na ekosystém dnes, vzhľadom na nedostatok nového rastu a ďalších negatívnych faktorov.
Klimatická zmena
Pando vznikol po uplynutí poslednej doby ľadovej a odvtedy sa potýka s prevažne stabilnou klímou. Iste, žije v horskom regióne obklopenom púšťou, čo znamená, že mu nie sú cudzie ani vysoké teploty, ani sucho. Súčasná zmena klímy však ohrozuje veľkosť a životnosť stromu, ako aj celý jeho ekosystém.
Znížená dodávka vody a teplejšie počasie na začiatku roka, sťažuje stromom vytvárať nové listy, a to vedie k ich poklesu. Spolu so zmenšujúcimi vodnými zdrojmi a narastajúcimi teplotami sa bude musieť Pando vysporiadať s vyšším rizikom požiarov.
Napriek všetkým dôvodom na obavy stále existuje nádej. Zatiaľ čo ochranárske skupiny a lesná služba USA pracujú na ochrane tohto unikátneho organizmu a jeho súvisiaceho ekosystému. Nová skupina s názvom Friends of Pando má za cieľ sprístupniť strom prakticky každému prostredníctvom 3D videozáznamom.