V novej štúdii sa výskumníci zamerali na pôdu a jazerný sediment z jazera Hazen, najväčšieho jazera podľa objemu severne od polárneho kruhu. Zo vzoriek DNA nájdených v pôde sa vedci snažili identifikovať súbor vírusov prítomných v prostredí.
Pomocou počítačového algoritmu na zistenie pôsobenia vírusov so živočíšnymi, rastlinnými a hubovými hostiteľmi prítomnými v oblasti, bol tím schopný zistiť riziko preliatia vírusu. To znamená schopnosť vírusov zaplaviť nové hostiteľské druhy a ďalej sa šíriť, ako to urobil SARS-CoV-2 prechodom z divých zvierat na ľudí .
Zvýšené riziko preliatia sa však líšilo vo vzorkách pôd a jazerných sedimentov. V pôde s vysokým výskytom ľadu, bolo riziko prelievania menšie, oproti vzorkám z jazerného sedimentu. Jedným z vysvetlení, ktoré predložili výskumníci je, že viac organického materiálu a organizmov v ňom sa vyplaví do jazera ako zostane v zemi. „Ako sa mení klíma, posúva sa aj metabolická aktivita arktickej mikrobiosféry, čo následne ovplyvňuje mnohé procesy v ekosystéme, ako je napríklad vznik nových patogénov,“ píšu vedci.
„Riziko úniku vírusov sa zvyšuje so stále väčším topením ľadovcov,“ uvádzajú výskumníci vo svojom publikovanom článku . „Ak by zmena klímy posunula aj druhovú škálu potenciálnych vírusových hostiteľov smerom na sever, Arktída by sa mohla stať úrodnou pôdou pre vznikajúce pandémie.“
Arktída, teda jej najsevernejšie regióny, sú jednou z častí sveta, ktoré sú najviac ohrozené klimatickými zmenami. Za posledných niekoľko desaťročí zmizla podľa Sciencealert tretina zimného ľadu v Severnom ľadovom oceáne. Toto globálne otepľovanie pravdepodobne povedie k tomu, že živočíšne druhy budú postupovať stále viac na sever, aby si udržali prostredie s rovnakým druhom teplôt. To zvyšuje šancu vírusom preskočiť na nové druhy a šíriť sa ďalej. „Tento dvojitý účinok zmeny klímy, ktorý zvyšuje riziko prelievania a vedie k posunu druhov na sever, by mohol mať dramatické účinky v Arktíde,“ píšu vedci.
Okrem topenia ľadovcov varujú aj pred zvýšeným rizikom pandémií spôsobených viacerými faktormi. Jedným z nich je aj ľudská činnosť, ktorá ničí prirodzené biotopy a núti zvieratá a ľudí žiť v čoraz tesnejších priestoroch.