Podľa klimatológa Českého hydrometeorologického ústavu nie je dôležité samotné teplo alebo to, či padajú rekordy. „Najdôležitejšie je to, ako dlho horúce vlny trvajú, a to aj za predpokladu, že nepadajú rekordy,“ hovorí Radim Tolasz.
„Keď sa pozriete na horúce vlny, ktoré sme zaznamenávali na začiatku 20. storočia, teda pred 100 rokmi, tak len mimoriadne boli prekonané teploty cez 30 stupňov Celzia. To vtedy naši predkovia považovali za neznesiteľné teplo. Keď to trvalo dva dni po sebe, písalo sa o tom v novinách. Dnes si leto bez tridsaťstupňových teplôt ani nedokážeme predstaviť,“ hovorí klimatológ v Rostrele.
„Pred 100 rokmi sa podobná horúčava ako dnes vyskytla raz alebo dvakrát za rok. A teraz to porovnajte s rokom 2015, kedy sme mali dokonca päťdesiat tropických dní. V auguste sme vtedy zaznamenali celkom osem dní po sebe, keď bola teplota vyššia ako 38 stupňov Celzia,“ vysvetľuje.
Európa je podľa neho svetadielom, ktorý má bohužiaľ smutné prvenstvo v tom, že tu vlny horúčav pribúdajú čo do početnosti a intenzity oveľa rýchlejšie ako takmer v ktorejkoľvek inej časti planéty. „Samozrejme že Arktída zaznamenáva ešte výraznejšie zmeny, ale tam sa bavíme o teplotách o 20 alebo 30 stupňov nižších, takže to nikto za horúcu vlnu nepovažuje.“
„Navyše ak sa bavíme o globálnom raste teploty, tak sme v tejto chvíli na nejakom jednom stupni a jednej desatine oproti predpriemyselnej ére. Ale v Európe globálna teplota vzrástla o viac ako dva stupne. A to sa musí odraziť aj v extrémoch a v trvaní horúcich vĺn. Toto už hovoríme dlhšiu dobu,“ zdôrazňuje Radim Tolasz.
A ako v skutočnosti vlny horúčav vznikajú? „Možností je niekoľko. Základom je to, keď sa presunie teplá vzduchová hmota najčastejšie z oblasti Afriky alebo Stredomoria do strednej Európy. No a ak sa presunie rýchlo a bez dodatočných fyzikálnych zmien, teda bez dažďa a tým aj bez ochladenia, prinesie z Afriky aj horúce počasie,“ objasnil.
Vznikne v Európe Sahara?
„Našou výhodou je, že pri presune našťastie dôjde k ochladeniu, aj keď nie zas tak výraznému. To vidíme na tom, že napríklad v západnej Európe boli maximálne teploty mierne cez 40 stupňov, v Portugalsku dokonca veľmi cez 40 stupňov Celzia. V strednej Európe ale pravdepodobne zostanú teploty pod štyridsiatkou,“ vysvetľuje klimatológ.
A čo globálne otepľovanie Európe prinesie? A hrozí Európe podobný scenár, ktorý nastal v severnej Afrike, ktorá sa počas niekoľkých storočí premenila na púšť? „Sahara tu samozrejme nevznikne,“ hovorí. Máme sa však pripraviť na teploty porovnateľné s Maďarskom, južným Rakúskom a Slovinskom.
„Na jednej strane máme obrovskú výhodu v tom, že sme v strednej Európe a prejavy tu nebudú také nebezpečné a extrémne ako v iných častiach sveta. Mali sme tu síce päť alebo šesť rokov suchého obdobia, a to v rokoch 2014 až 2019, niektoré obce mali problémy so zásobovaním pitnou vodou, ale Česká republika ako štát bohatého severu si s tým poradila a ľudia tu neumierali smädom,“ konštatuje Tolasz situáciu v Česku.
Európa sa musí pripraviť na výraznejšie extrémy, ale púšť tu nevznikne. Navyše Európa má dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa s týmito extrémami, teda so striedaním vĺn horúčav a sucha s prívalovými prehánkami a povodňami, vysporiadala.
Prídu aj mrazivé zimy
Okrem týchto prevažne jarných a letných extrémov je podľa klimatológa treba čakať výrazné výkyvy aj v zime. „Posledná mrazivá a snehová zima u nás bola v rokoch 2005 a 2006. Odvtedy nič podobné neprišlo. Ale pozor, mrazivé extrémy sa môžu objaviť,“ skonštatoval.
„Môže sa stať, že príde zima, kedy budeme mať teploty až tridsať stupňov pod nulou, navyše po dobu niekoľkých dní alebo týždňov. A to len preto, že sme narušili niečo, čomu sa hovorí „jet stream“, teda prúdenie okolo severného polárneho kruhu. Arktída je totiž teplejšia a následne sa vyrovnáva rozdiel teplôt medzi Arktídou a Európou. „Jet stream“ tak viac meandruje a môže vyslať do južnej oblasti, a to aj do Českej republiky, podstatne mrazivejšie počasie, než na aké sme zvyknutí,“ varuje klimatológ.
„A ja v tej chvíli vidím tie mediálne titulky: Kde máte to globálne otepľovanie? Strašili ste nás takú dobu a teraz tu máme mrazy. Ale pritom sú tieto mrazy práve jedným z dôsledkov globálnej zmeny klímy,“ tvrdí Radim Tolasz.
Klimatológ v Rozstrele dôrazne zopakoval, že globálne otepľovanie je realitou a môže zaňho pôsobenie človeka. Kto tvrdí, že otepľovanie v posledných dvoch storočiach je prirodzeným cyklom, nemá podľa Tolasza pravdu.
Globálnu klímu zásadne ovplyvňujú aj na človeku nezávislé klimatotvorné faktory, napríklad astronomické a geografické. „To znamená, aká je pozícia zemegule voči Slnku, koľko dopadá slnečného žiarenia na hornú hranicu atmosféry, čo sa s tým žiarením deje pri prechode atmosférou, ako je rozložené, ako sú rozložené kontinenty na zemeguli, aký je sklon zemskej osi a mnoho ďalších vecí. To je v systéme určite úplne najdôležitejšie,“ myslí si klimatológ.
Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
