Dôsledky otepľujúceho sa sveta neustále narúšajú rovnováhu citlivých ekosystémov. Pokiaľ ide o ohrozené zvieratá, čoraz častejšie zaznamenávame nové prípady spontánneho kríženia sa medzi druhmi, čo niekedy vedie k objaveniu sa nových typov hybridných potomkov, ktoré sú lepšie vybavené na to, aby zvládali teplejšie podnebie.
Hybridizácia medveďov
Teploty v Arktíde rastú približne dvakrát rýchlejšie ako inde na svete. Paleontologička Larissa DeSantisová uviedla, že klimatická kríza rozhodne hrá úlohu v hybridizácii medveďov, ktorí žijú v Arktíde, informuje ČT 24.
Ako sa arktický morský ľad stenčuje, vyhladované ľadové medvede sú nútené postupovať na juh, kde sa stretávajú s medveďmi grizly, ktoré prenikajú do severnejších oblastí v dôsledku otepľovania. Tieto dva druhy medveďov sa tak môžu stretávať častejšie ako za uplynulé státisíce rokov a dochádza medzi nimi k medzidruhovému kríženiu.
Medvede grizzly a ľadové medvede sa od spoločného predka oddelili len pred 500 000 až 600 000 rokmi, takže tieto dva druhy sa môžu páriť a produkovať životaschopné potomstvo. Pozorovania uskutočnené v zajatí a štúdia uskutočnená vo voľnej prírode tiež naznačujú, že hybridy sú plodné a schopné priviesť na svet vlastné potomstvo.
Medveď pizzly alebo grolar
Výsledkom je medveď pizzly (hovorí sa mu aj grolar), jeho označenie vzniklo spojením slov „polar“ a „grizzly“. Vznik tohto medzi druhového kríženca súvisí s globálnym otepľovaním.
Prvý potvrdený exemplár pizzlyho v divokej prírode bol zaznamenaný (zastrelený) 16. apríla 2006 na Banksovom ostrove v Kanadskom arktickom súostroví. Zviera síce malo hustú bielu srsť ľadového medveďa, ale zároveň hnedé škvrny, hrb na chrbte a dlhé pazúry, typické pre grizlyho.
Prípad vtedy vzbudil značnú pozornosť médií aj kanadských úradov, pretože lovec mal povolenie na lov iba ľadového medveďa a v prípade zastrelenia grizlyho mu hrozila vysoká pokuta. DNA testy potvrdili hypotézu, že ide o kríženca – matkou uloveného zvieraťa bola polárna medvedica, otcom medveď grizly.
Títo kríženci však nemajú iba všetky najlepšie vlastnosti svojich rodičov, keďže sa zistilo, že krížence grizlyho a polárneho medveďa sú menej zdatné v plávaní ako ľadové medvede.
Okrem týchto obrovských cicavcov došlo k mnohým prípadom kríženia, ktoré údajne vytvorilo hybridné voľne žijúce živočíchy, ktoré sú viac zvyknuté na zmenu klímy.To viedlo ochranárov k oživeniu starých diskusií o tom, či by táto prax mala byť v skutočnosti podporovaná a kontrolovaná, alebo nie.
Malo by sa podporovať kríženie?
Zástancovia kríženia ohrozených zvierat sa opierajú o argument, že ide výlučne o ich vlastné dobro a zaručený blahobyt.
„Veľa vecí sa neustále hybridizuje,“ hovorí pre portál Thred Michelle Marvier, biologička na ochranu prírody na Univerzite Santa Clara v Kalifornii.
Vyskytuje sa u rastlín, rýb a obojživelníkov, ako aj u cicavcov. V skutočnosti mnohí z nás nesú vo svojej DNA stopy neandertálcov a denisovanov, čo dokazuje, že sme sa pred tisíckami rokov zmiešali s inými ľudskými druhmi.
V nedávnom experimente o rýchlej degradácii koralov expert Van Oppen zistil, že kríženie koralov v laboratórnych podmienkach vytvorilo hybrid oveľa odolnejší voči teplu ako samotní rodičia. Pod nátlakom prežili až o 34 % lepšie pri vysokých teplotách a hladinách CO2.
Tenký ľad
Aj keď sú tieto výsledky určite sľubné, opačný argument sa týka toho, že kríženie – najmä s ohrozenými zvieratami – je tenký ľad, ktorý môže zrýchliť mieru vyhynutia.
Vedci varujú, že väčší výskyt hybridizácie by mohol ohroziť biodiverzitu oboch druhov. Pri párení hrozí znížená genetická rôznorodosť druhu, čo následne môže spôsobiť aj isté genetické poruchy.
Medvede grizzly a ľadové medvede sa môžu medzi sebou krížiť, pretože sú si oba druhy značne blízke. Geneticky sa však rozišli pred pol miliónom rokov.