O blahodarnom účinku ticha na ľudský organizmus písali bádatelia už pred stovkami rokov, a moderná veda s nimi súhlasí. Avšak v dnešnej dobe je naozaj problém nájsť úplne tiché miesto. Hluk z cestnej dopravy, lietadiel či všeobecného rozruchu napáda totiž aj tie najodľahlejšie miesta, píše web IFLScience.
Jedným z posledných miest na svete, kde si človek môže užiť skutočné ticho, je havajský kráter Haleakalā. Avšak je otázne, či to tak ostane aj naďalej.
Najtichšie miesto na svete
Kráter s hĺbkou 790 metrov je považovaný za najtichšie miesto na Zemi a nachádza sa na vrchole spiacej štítovej sopky, ktorá pokrýva približne 75 percent pevniny ostrova.
Prístup ku kráteru si vyžaduje výstup z výšky 3 050 metrov a hladiny zvuku vo vnútri obrovskej priehlbiny sú také nízke, že návštevníci vraj môžu počuť tlkot vlastného srdca.
Či je Haleakalā skutočne najtichším miesto na svete nie je úplne isté, ale môže sa pochváliť množstvom jedinečných vlastností. Napríklad hĺbka krátera pomáha vylúčiť vietor, zatiaľ čo vo vyprahnutej krajine do značnej miery chýba „šuchotajúca“ vegetácia alebo hlučná divoká zver.
Podľa vedcov môže hladina hluku v kráteri dosiahnuť iba desať decibelov. Iná štúdia amerického ministerstva dopravy však tvrdí, že priemerné hladiny zvuku vo vnútri dutiny boli okolo 35 decibelov.
Aby si si to vedel predstaviť, 35 decibelov je hladina zvuku, ktorá by mala byť používaná v škole počas vyučovania. Takéto ticho predstavuje „pozadie“ v triede, a neráta sa do neho hovorenie učiteľov či žiakov.
Pokoj spiacej sopky ohrozuje človek
Avšak, ako väčšina ostatných nedotknutých prírodných miest, aj národný park Haleakalā je čoraz viac ohrozovaný antropogénnym hlukom. V roku 2013 štúdia monitorovania zvuku vykonaná mimo krátera odhalila, že zvuky helikoptér bolo možné počuť 28,6 percenta času, čo odráža rastúcu popularitu leteckej turistiky v okolí sopky.
Rovnaká štúdia zistila, že v parku prirodzené zvuky prekračovali 35 decibelov zhruba šesť percent času počas dňa, zatiaľ čo zvukové znečistenie spôsobené človekom prekračovalo túto hlasitosť počas troch percent denných hodín.
Rastúci počet výskumov poukazuje na alarmujúci vplyv znečistenia hlukom v rôznych ekosystémoch a biotopoch. Napríklad vo svetových oceánoch zvuky lodnej dopravy čoraz viac narúšajú morskú faunu, zatiaľ čo niektoré štúdie naznačujú, že prežitie stoviek druhov môže ohroziť hluk spôsobený človekom.
