Úcta k miestam, kde tisíce mŕtvych snívajú svoj posledný sen, pre nich nič neznamenajú. Vidia len zisk v podobe vyťaženej ocele bez ohľadu na možné riziká alebo medzinárodne rešpektované zákony. Nepriepustnosť morských hlbín pre nich už dávno nie je prekážkou. Ich praktiky často nepriamo podporujú vlády krajín, pod ktorých vlajkami títo novodobí vykrádači hrobov lietajú.
Je to špinavý a nemorálny, ale veľmi výnosný biznis, ktorý, zdá sa, beží na plné obrátky. Pretože oceľ z lodí, ktorá odpočíva na morskom dne, rozhodne nie je obyčajný šrot, píše iDnes.cz.
Vojenské cintoríny na dne mora
Spojené kráľovstvo bolo krátko po druhej svetovej vojne priekopníkom novej pohrebnej praxe, ktorá čoskoro inšpirovala ďalšie krajiny. Vyhlásilo lode spojené s obeťami stoviek alebo tisícov námorníkov v hlbinách za osobitne chránené miesta. Hoci tu nie je žiadna kaplnka, kríž ani rady náhrobných kameňov, samotný vrak je pamätníkom podmorského cintorína. Miesto večného odpočinku padlých vojakov.
Briti v súčasnosti spravujú 67 takýchto veľkých podmorských cintorínov, ktoré sú chránené zákonom. Ďalšie desiatky, chránené čiastočnými medzinárodnými dohovormi, majú Američania. Okrem toho ich majú v aj Japonci, Taliani, Francúzi, Holanďania, Indovia, Austrálčania a Nemci.
Pravidlá, ktoré platia na takýchto podmorských cintorínoch, sa v jednotlivých krajinách prirodzene trochu líšia. Vo všeobecnosti však platí, že akákoľvek činnosť živých nesmie narušiť dôstojnosť a úctu mŕtvych.
Teoreticky sa tu teda potápači môžu potápať, môžu sa obzerať. Nemôžu sa však ničoho dotýkať ani vstupovať do vnútra vraku. Trochu komplikované je vyhotovovanie fotodokumentácie - na niektorých miestach je to povolené a na iných nie. Ale rozhodne všade platí, že nikto nesmie brať suveníry ani zbierať artefakty. Je to predsa cintorín a všetky veci patria mŕtvym.
A tak po vzájomnej dohode všetci prispievajú k ochrane takýchto miest, uctievajú si ich pamiatku a zároveň si pripomínajú obete. Bez ohľadu na to, či boli v tom čase spojencami alebo nepriateľmi. No, takmer všetci, aj tu sa totiž nájdu výnimky.
Novodobí vykrádači hrobov
Napríklad posádka čínskej záchrannej lode Chuan 68 patrí medzi tých, ktorým na akejkoľvek spomienke nezáleží. Za posledných šesť rokov si vybudovali povesť neúprosných vykrádačov hrobov, ktorí neberú ohľad na pravidlá ani prirodzenú úctu k mŕtvym.
Loď, ktorá bola spustená na vodu v roku 2014, sa najprv tri roky pohybovala v Juhočínskom mori a bezcieľne sa potulovala v singapurských, kambodžských a vietnamských vodách. Spočiatku nebolo jasné, po čom tento gigant s výtlakom viac ako 8-tisíc ton vlastne ide.
Jasné to bolo až o tri roky neskôr, keď japonská admiralita Organizácii Spojených národov nahlásila nezvyčajnú krádež. Niekto rozrezal a získal časti troch japonských lodí pri malajskom ostrove Usukanu, ktoré tu boli potopené počas druhej svetovej vojny. Miesto, ktoré sa považovalo za podmorský cintorín, bolo úplne zdevastované nájazdmi zberačov kovov. A ako potvrdila malajzijská pobrežná stráž, práve v týchto vodách istý čas "operoval" Chuan 68.
Trúfli si aj na americký ťažký krížnik USS Houston
Podozrivé plavidlo sa čoskoro stalo usvedčeným vinníkom, keď indonézska pobrežná stráž zistila, že Chuan 68 sa pokúša z morského dna vyzdvihnúť ďalší vojnový vrak, tentoraz pri Anambaských ostrovoch. Skončilo sa to naháňačkou, pri ktorej čínska loď utiekla mimo indonézskej jurisdikcie do medzinárodných vôd.
V máji 2017 už bolo známe, že títo vykrádači podmorských hrobov v predchádzajúcich rokoch vyrabovali vraky japonského krížnika Sagiri a dopravnej lode Katori Maru pri ostrove Riau a vyprázdnili aj podmorské cintoríny holandských ľahkých krížnikov De Ruyter, Java a torpédoborca Kortenaer v Jávskom mori. A že pravdepodobne majú podiel aj na zmiznutí vrakov austrálskeho ľahkého krížnika Perth a amerického ťažkého krížnika USS Houston, pochovaných na dne, potopených niekoľko týždňov po útoku na Pearl Harbor.
Najnovšie o sebe Čuan 68 dal vedieť v súvislosti s pokusom o rozobratie vrakov britského krížnika Repulse a bojovej lode Prince of Wales, z ktorých bol vyhnaný.
Čínski zlodeji
Podobných lodí, ktoré vykrádajú cintoríny, je v medzinárodných vodách pod čínskou vlajkou oveľa viac. Ako ukázala nedávna analýza potápačov a námorných historikov, v súčasnosti existuje približne štyridsať takýchto "záhadne" zmiznutých plavidiel z druhej svetovej vojny. Niekto ich posledných desať rokov systematicky vyzdvihuje a nie za všetky je zodpovedná Chuan 68.
Mechanizmus krádeže však zostáva rovnaký. Pred samotnou operáciou podvodní zlodeji vypnú lokátor signálu GPS, čím sa formálne stanú neviditeľnými. Potom zakotvia nad známym miestom podvodného cintorína, vraku lode. Miesto ich odpočinku nie je žiadnym tajomstvom.
Keď vrak leží relatívne plytko - do hĺbky 80 metrov - potápači sa k nemu vydajú a pripevnia nálože. Odpália ich, potom potopenú loď rozrežú na dve polovice a bagrom zaveseným na lodnom žeriave sa dostanú k jej častiam. Ten je schopný loviť úlomky lode z hĺbky 200 metrov.
Ak je vrak mimo dosahu potápačov, trosky sa rozoberú pomocou hĺbkových bômb. Vyzdvihnutie sa potom koordinuje pomocou citlivého palubného sonaru a skenovania morského dna. Pokročilá technológia túto lúpež veľmi uľahčuje. Vyzdvihnutie lode, spolu s úplným zničením podmorského cintorína, trvá narušiteľom menej ako jedno popoludnie.
Oceľ nad zalto
Hoci je páchateľ v tomto prípade známy a nie je tajomstvom, pre ktorú spoločnosť záchranná loď pracuje, je to čínska spoločnosť Fujian Ya Rui Marine, samotná Čína zostáva k obvineniam a medzinárodným sťažnostiam na vykrádanie podmorských hrobov očividne ľahostajná.
Oceľ získaná z vrakov lodí potopených počas druhej svetovej vojny totiž nemá hodnotu obyčajného šrotu. Ide o takzvanú "nízkopozaďovú" oceľ. Čiže oceľ vyrobenú pred odpálením prvých jadrových bômb. Tieto jadrové výbuchy totiž zvýšili úroveň radiačného pozadia na celom svete.
Z hľadiska ionizujúceho žiarenia ide "len" o desiatky jednotiek milisievertov ročne, ale stále dosť na to, aby väčšina dostupných kovov na svete bola s príchodom jadrového veku aspoň mierne rádioaktívna.
Extrémne žiadaná so širokým využitím
Oceľ, ktorá je pochovaná spolu s vrakmi lodí v hlbinách, je akoby zakonzervovaná a nedotknutá touto radiačnou epizódou vo vývoji ľudskej civilizácie. Kov z hlbín je vynikajúcou surovinou pre miesta, kde sa vytvára ochrana proti ionizujúcemu žiareniu. Nachádza uplatnenie v projektoch pokročilej časticovej fyziky, v lekárskych vedeckých zariadeniach, röntgenových komorách a chirurgických prístrojoch, kde oceľ s nízkou úrovňou žiarenia nenarušuje špecializované a na žiarenie citlivé prístroje.
Zatiaľ čo dnes vieme v oceliarňach vyrobiť teoreticky neobmedzené množstvo novej ocele, stará oceľ, ktorá predchádzala štiepeniu atómu, sa nikde nenachádza. Teda mimo morského dna.
Títo mrchožrúti z hrobov môžu nájdenú oceľ roztaviť a predať s obrovským ziskom. A zatiaľ sa zdá, že svet je proti nim bezbranný. Ani hlbiny podmorských cintorínov, kde odpočívajú padlí vo svetových vojnách, nie sú zárukou večného mieru.
Portál Idnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.sk
