O tom, ako kamarátstvo medzi mužom a ženou vnímajú v bežnom živote, sme sa rozprávali s piatimi mladými ľuďmi. Aj ich osobné skúsenosti ukazujú, že takéto priateľstvo môže nielen existovať, ale aj fungovať. Veronika (26) hovorí bez váhania: „Určite áno.“ Podobne to vníma aj Karin (24), ktorá sa opiera o vlastný zážitok: „Áno, verím, nakoľko sama mám takúto skúsenosť. Opakovane.“ O niečo opatrnejší je Lukáš (34), podľa ktorého to funguje skôr „v istých fázach života a za určitých okolností“. A Jakub (37) k tomu pridáva aj dôležitú poznámku: „Podmienkou je, že tam nesmie byť sexuálna príťažlivosť. V takom prípade tam nie je žiadna žiarlivosť ani postranné záujmy a tí ľudia môžu byť skvelí priatelia.“
Možno najtriezvejšie to pomenúva Lucia (30), ktorá upozorňuje, že realita býva zložitejšia, než si občas chceme priznať my sami: „Myslím si, že akokoľvek sa snažíme o čisté priateľstvo, vždy na začiatku vzťahu je jedna strana tá, čo túži po niečom viac. Postupom času a rokov sa túžba môže vytratiť a nahradiť ju skutočné priateľstvo, kde si obaja silno dôverujú.“
A možno práve v tom je tá podstata: nejde o to, či takéto priateľstvo existuje – veď vieme, že áno, sme predsa svedkami množstva prípadov, ktoré to dokazujú.. Oveľa zaujímavejšie je, čo všetko doň vstupuje a čo ho formuje.
Prečo o tom stále pochybujeme?
Spoločnosť má s medzirodovými priateľstvami dlhodobo problém. Podľa Greater Good Magaine psychológ Michael Monsour vo svojej knihe Women and Men as Friends: Relationships Across the Life Span in the 21st Century píše, že mužom a ženám nie je veľmi dopriate byť „len priatelia“. Takéto vzťahy narážajú na bariéry už od detstva a v dospelosti ich okolie často spochybňuje alebo automaticky číta ako potenciálnu romancu. Schválne: skús sa zamyslieť, koľkokrát sa ti počas života stalo, že ťa okolie s takýmto priateľstvom podpichovalo alebo ho jednoducho nechápalo... a koľkokrát to v tebe vyvolalo rozpaky a nepríjemné pocity.
Na túto myšlienku nadväzuje aj Rhaina Cohen v novšej knihe The Other Significant Others: Reimagining Life with Friendship at the Center, kde pripomína, že priateľstvá bývajú podceňované, hoci sú pre náš život často rovnako dôležité ako rodina či partnerský vzťah.
Nezabúdajme ani na jeden dôležitý „kultúrny nános“: predstava, že keď si muž a žena rozumejú, musí za tým byť príťažlivosť. Filozofka Elizabeth Brake tento spoločenský reflex pomenúva ako amatonormativitu: teda presvedčenie, že romantický vzťah je ten najvyšší, nadradený v spoločnosti, a že každý po ňom automaticky túži.
Lenže skutočný život býva oveľa pestrejší, farebnejší a menej predvídateľný, než sú definície (alebo romantické komédie).
Je toto priateľstvo iné? Áno, ale práve v tom môže byť jeho sila
Priateľstvo medzi mužom a ženou má podľa našich respondentov svoju vlastnú dynamiku. Nie je horšie ani lepšie, len prináša inú energiu, inú komunikáciu a často aj iný pohľad na svet. Ale možno práve preto také obohacujúce.
Veronika si všimla rozdiel najmä v spôsobe, akým spolu muž a žena fungujú v bežnom kontakte: „Celkovo taká tá dynamika toho priateľského vzťahu je iná. Často krát aj samotné témy rozhovorov. Všimla som si, že kamaráti opačného pohlavia sú k sebe viac sarkastickí a častejšie sa doberajú.“ Zároveň dodáva aj zaujímavý postreh o rozdieloch v komunikácii: „Muži vedia byť často krát úprimnejší a kamoške povedia niektoré skutočnosti priamo do tváre, bez veľkého prikrášľovania. Ženy sú emotívnejšie a empatickejšie... Muži podľa mňa častejšie utešujú humorom a ženy empatiou.“
Karin vníma takéto priateľstvo ako priestor, ktorý človeka vyťahuje z vlastnej perspektívy: „Rozhodne iné pohľady na život, iné životné skúsenosti. Muži rozmýšľajú úplne inak ako ženy, a je to istým spôsobom veľmi oslobodzujúce. Núti to obe strany premýšľať out of box.“
Podobne to cíti aj Lucia, podľa ktorej je veľkou hodnotou práve odstup a nový uhol pohľadu: „Očakávania od vzťahu, tiež iný uhol pohľadu, ktorý môže často pomôcť v riešení rôznych kríz či situácií.“ A Jakub pripomína aj praktickú stránku veci: „Vedia si navzájom oveľa lepšie poradiť vo vzťahových otázkach. Majú lepší pohľad na správanie opačného pohlavia.“
Lukáš zasa upozorňuje, že takýto typ vzťahu si pýta inú komunikačnú citlivosť: „Smerom voči ženám sa vyžaduje iný prístup, volenie vhodnejších slov a celkovo iná forma komunikácie.“
Kde sa to celé začne komplikovať
Najväčšou skúškou takéhoto priateľstva bývajú primárne dve veci: city a pohľad partnerov.
Jakub veľmi trefne pomenúva, čo sa v praxi deje pomerne často: „Je jednoduchšie manželke povedať idem s kamošmi na pivo ako idem s kamoškou na kávu.“ A pokračuje ešte otvorenejšie: „Hlavne keď sa stretávate pravidelne, ako je to u kamošov proste bežné. Vzniká často podozrenie a nedôvera. Môže sa stať, že následkom toho dôjde k obmedzeniu priateľstva alebo rozpadu partnerského vzťahu. A všetko len kvôli nepochopeniu situácie.“
Toto je veľmi dôležitý moment, lebo priateľstvo medzi mužom a ženou často nestroskotá na tom, čo medzi nimi je, ale na tom, čo si o ňom myslí okolie. Alebo partner. A to je tlak, ktorý sa niekedy znáša veľmi ťažko.
A čo keď sa do toho zamiešajú city?
Niekedy to ostane čistým priateľstvom... a niekedy aj nie. Naši respondenti odkryli pestrú paletu možností, ako sa tento typ vzťahu môže vyvinúť. Veronika má skúsenosť, že city dokázali veľmi blízky vzťah narušiť: „Môj blízky priateľ sa do mňa zamiloval. Potreboval čas to spracovať a bohužiaľ to spracováva dodnes. Prestal sa so mnou priateliť, keď som si našla súčasného partnera.“
Na opačnej strane stojí Lucia, u ktorej sa priateľstvo premenilo na lásku v tom najlepšom zmysle: „Zažila som prípad, kedy sa z priateľstva stal vzťah. Zatiaľ stále trvá a je pekný a plný úprimnosti.“
Karin zasa opisuje takmer „rýdze“ vzťahy, ktoré sa do romantickej roviny nikdy neposunuli, hoci sú intenzívne: „Stále sú to iba priateľstvá, aj keď veľmi silné. Niečo ako súrodenci. Starší brat a mladšia sestra, alebo staršia sestra a mladší brat.“ V tejto súrodeneckej metafore môže byť veľa pravdy. Dodáva totiž aj to, čo je pre zdravé hranice zásadné: „Vždy vieme, čo si môžeme k tomu druhému dovoliť a kedy je to už za hranicou.“
Lukáš s humorom priznáva, že drobné iskrenie nie je výnimočné: „Jednou zo zásad je ‚nesiahať‘ na kolegyne alebo dievčatá v kapele. Priateľstvá so ženami mimo týchto kruhov sú ale iná záležitosť... Priznávam, že z niekoľkých priateľstiev vznikli drobné flirty, no tie napokon neprerástli do hlbšieho vzťahu.“ A Jakub to uzatvára veľmi realisticky: „Ak sa bavíme o čistom priateľstve, tak to nie. Ak sa bavíme o kamoške, ktorú ale celú dobu vnímate, že by za určitých okolností mohlo byť aj niečo viac, tak to možné je. Niekde to skončilo rozchodom a koncom priateľstva a niekde sú dnes manželia a majú deti.“
City sa môžu objaviť, ale nie vždy musia automaticky všetko pokaziť. Niekedy vzťah ukončia, inokedy ho zásadným spôsobom zmenia, a niekedy len preveria, či medzi dvoma ľuďmi naozaj existuje pevné priateľstvo.
Mladšia generácia to vidí slobodnejšie
Zaujímavé je, že generácia Z sa na túto tému pozerá uvoľnene a s nadhľadom. Podľa Adolecent Content výskum medzi mladými vo veku 15 až 27 rokov ukázal, že 84 percent z nich má priateľov opačného alebo preferovaného pohlavia a 75 percent verí, že tieto vzťahy môžu zostať čisto platonické. Zároveň až 91 percent priznalo, že sa v nich niekedy romantické city objavili, no mnohí aj tak považovali samotné priateľstvo za hodnotnejšie než potrebu tie city nasledovať.
Podľa štúdie UCLA z roku 2023 navyše mladých čoraz viac zaujímajú príbehy o platonických vzťahoch a priateľstve. A sociologička Rebecca Adams, ktorá sa výskumu medzirodových priateľstiev venuje už od konca 70. rokov, upozorňuje, že si ako spoločnosť konečne začíname viac uvedomovať hodnotu priateľstva ako takého. Môže byť bezpečné, úprimné, obohacujúce a veľmi hlboké. A niekedy sa môže skomplikovať – citmi, žiarlivosťou alebo nepochopením.
Možno napokon nie je otázkou, či môžu byť muž a žena len priatelia. Lepšia otázka znie nasledovne: vedia dvaja ľudia ustáť pravdu o tom, čo medzi nimi naozaj je? Lebo ak áno, potom môže byť takéto priateľstvo jedným z najcennejších vzťahov, aký môžeme mať.
