FOMO je skratka pre fear of missing out, teda strach z toho, že nám niečo dôležité uniká. Že sa všetkým ostatným deje niečo zaujímavé, majú lepší spoločenský život, dovolenku alebo napríklad obed, píše portál iDnes.
Aj keď sa nejedná o psychologickú diagnózu, je to niečo, s čím sa terapeuti v posledných rokoch stretávali čoraz častejšie. Najmä vplyvom rozšírenia sociálnych sietí, ktoré tento pocit môžu poháňať a taktiež zvyšovať úzkosti alebo stres.
Lenže práve na sieťach to aktuálne vyzerá, že je FOMO na ústupe. Nahrádza ho nový pocit a nová skratka - FOBI. Fear of being included (alebo invited) znamená obavu z toho, že nás niekto zahrnie do svojich plánov, ktorých súčasťou by sme radšej neboli.
Nevolajte mi, nepíšte mi maily!
„Nemám FOMO, mám FOBI. Nikam ma prosím nevolajte.” Tento refrén opakujú mnohí používatelia sociálnych sietí a na svojom blogu o ňom píše napríklad aj odborníčka na vzdelávanie Jade McAndrew-Barlowová. „V čase, keď sme všetci za všetkých okolností dostupní, všetko spolu zdieľame a sme neustále prepojení, sa schopnosť nezúčastniť sa stala umením. Či už zostanete doma s popcornom pri Netflixe, zašijete sa s novou knižkou, alebo sa hrabete v záhrade.”
FOBI podľa nej môže byť spojené s určitou mierou introverzie, ale aj s únavou. „Čím náročnejšia je moja profesia, tým viac túžim po samote. Po dlhom pracovnom týždni sa teším na čas, ktorý strávim sama so sebou. Rozhodne sa neteším na to, ako si vyrazím do mesta. Nevadí mi, že ma niekto nepozve na večierok s tisíckou svojich najbližších priateľov,” píše McAndrew-Barlowová.
Keď už do niečoho chce investovať energiu, bude to podľa jej slov skôr čas strávený s ľuďmi, ktorí sú pre ňu najdôležitejší. S manželom, s blízkymi priateľmi, počas aktivít, ktoré si sama zvolila.
FOBI vs. sociálna úzkosť
Vyberať si, do čoho a do koho vložíme svoju energiu a čas, je určite prospešné. Podľa psychológov by sme však možno mali spozornieť vo chvíli, keď FOBI prerastá skôr do sociálnej úzkosti – alebo je jej symptómom. Výskumy zároveň ukazujú, že v uplynulých niekoľkých rokoch tento druh úzkosti zaznamenal nárast, a to hlavne u mladých ľudí.
„Pacienti mi hovoria, že majú úzkosť z toho, že by mali tráviť čas v skupine ľudí alebo na nejaké spoločenské udalosti. Tiež sa niekedy stáva, že sa na takú aktivitu spočiatku tešia, ale keď už sú jej súčasťou, začne to pre nich byť tiesnivé,” uvádza americký psychológ Michael Brustein.
Za FOBI sa podľa neho môžu skrývať rôzne dynamiky. Stretáva sa napríklad s prípadmi, keď vnútorný kritik ľuďom už dopredu bráni, aby sa niečoho zúčastnili: „Keď dostanú pozvanie na nejakú akciu alebo do nejakej skupiny, rovno hovoria, že to zaberie veľa času alebo že to bude nuda. Venujú zvýšenú pozornosť negatívnym aspektom a možno si aj do ostatných ľudí projektujú svoje vlastné menej.”
V skutočnosti však podľa Brusteina môže ísť o spôsob, ako sa vyrovnávať s vnútornou neistotou alebo obavami z toho, ako nás bude okolie vnímať a či „vyhovieme“ jeho nárokom.
Zapojiť sa – alebo včas odmietnuť
Ďalšie psychické pochody spojené s FOBI môžu podľa psychológa zahŕňať aj strach z toho, že nám nejaká aktivita zoberie príliš veľa energie. Ten pritom často nie je ničím podložený - v skutočnosti by všetko možno bolo jednoduchšie, než si myslíme, ale to si radšej neumožníme overiť.
Typické je tiež nekritické prijímanie pozvánok, vďaka ktorým odpadne aspoň to FOMO, a následná úľava, keď sa plány zrušia. S tým môže pomôcť väčšia všímavosť k vlastným pocitom – paradoxne je lepšie povedať rovno „nie“, než hovoriť „áno“, ale potom na poslednú chvíľu dúfať, že sa z toho nejako vykrútime.
A čo keď sa plány nezrušili a my sme sa ocitli niekde, kde vlastne byť nechceme? Najlepším receptom podľa psychológa je jednoducho to prijať: „Sústreďte sa na pozitíva a snažte sa aspoň trochu zapojiť. Možno budete nakoniec príjemne prekvapení,” radí.