Sedím v kaviarni pri trnavskej vlakovej stanici a píšem tento článok. Keby všetko išlo tak, ako by malo, tak tu nesedím. Ale pri Železničnej spoločnosti Slovensko skoro nič nejde tak, ako by malo a tak som zaseknutý v Trnave. Vlak má meškanie 37 minút, aj keď informačná tabuľa uvádza 30 minút. Informačné tabule na železničných staniciach väčšinou nehovoria presné informácie, lebo drasticky zaokrúhľujú časy meškania nadol. Preto treba meškanie sledovať na webe, kde sa aktuálne uvádza aj to, že 54,87 percent vlakov dnes (28.11.) mešká. To znamená, že ak by ste nastúpili do vlaku a hodili si mincou, tak je vyššia pravdepodobnosť, že vám padne znak, ako že váš vlak príde načas.
Čo mi teda ostáva? Mohol by som sa hnevať na Železničnú spoločnosť Slovensko. Čo by mi to pomohlo? Ale mohol by som sa hnevať na Železničnú spoločnosť Slovensko a dostať za to zaplatené. Preto píšem tento článok a monetizujem svoj hnev.
Zo svojej podstaty som ekologický človek. Separujem, kompostujem, nakupujem oblečenie z druhej ruky, 2 roky som si nič nekúpil v ASOSe a hlavne, nemám auto. Mám síce vodičský preukaz, ale v autoškole som mal inštruktora, ktorý mi hovoril, že k volantu treba pristupovať ako k ženskému prsníku. A to som vo svojej teplej hlave nevedel úplne spracovať. Možno som aj mal nejaké skúsenosti so ženskými prsníkmi, ale nie až toľko, aby som neohrozil cestnú premávku. A tak nešoférujem a nemám auto.
Fungujem ako kočovník. Bývam v Bratislave, mamu mám na vidieku pri Senci, frajera v Trnave, jeho rodina žije v Považskej Bystrici a do toho cestujem po rôznych miestach na Slovensku, aby som tvoril.
Na presuny po Slovensku najčastejšie používam vlaky. Osobné, rýchliky, expresné, InterCity... Najradšej mám však RegioJet. Nie je to na 100 %, vlaky z času na čas meškajú, ale so Železničnou spoločnosťou Slovensko sa to nedá porovnávať. Navyše, za menej peňazí dostanem vyšší komfort a na záchodoch je vždy orchidea. RegioJet ukazuje, aký by mohol byť štandard vo vlakoch na Slovensku. Ale nie je.
Za posledného polroka som absolvoval 118 ciest cez Železničnú spoločnosť Slovensko. Vlak je pre mňa ideálny dopravný prostriedok, keďže počas cesty si môžem čítať alebo pracovať. Avšak potom je tu ďalšia rovina a tou sú neustále meškania.
Extrémne meškania vlakov som si zažil počas leta. V auguste som cestoval do Michaloviec, pričom som musel prestupovať v Košiciach na osobák. Rýchlik meškal hodinu, zmeškal som prestup v Košiciach, tak som do Michaloviec dorazil o 2 hodiny neskôr oproti plánovanému príchodu. To už som bol tak nahnevaný, že som napísal sťažnosť na Železničnú spoločnosť Slovensko. Okrem pragmatického popisu celej situácie som pripojil aj hysterický výlev, že ich vlaky sú ukážkou toho, ako na Slovensku nič nefunguje a nech mi Boris Kollár netvrdí, že pomáha ľuďom, keď jeho strana SME RODINA mala na starosti rezort dopravy a neurobila so železnicami absolútne nič. O niekoľko týždňov mi prišla slušná odpoveď, kde mi vysvetlili, že meškania sú vo všeobecnosti spôsobené stavom trate, ktoré spravuje ich dodávateľ Železnice Slovenskej republiky. Koľaje sú vo všeobecnosti v katastrofálnom stave, keďže sa do nich vôbec neinvestuje. Celé to zhrnuli faktom, že od roku 1988 sa na Slovensku nepostavila ani jedna železničná trať.
Bohužiaľ, stav našich tratí nie je iba problém ZSSK. Ku katastrofálnemu stavu sa zatiaľ najhlasnejšie ozvali České dráhy po tom, ako sa pri Žiline vykoľajil vlak Pendolino.
Čo však tieto problémy znamenajú v praxi? Predstavte si, že by ste museli za prácou cestovať. Vybrali by ste si na cestu vlak? Mali by ste istotu, že nebudete meškať do práce, na pracovné stretnutie alebo na pohovor? Museli by ste počítať aj s časovou rezervou?
Pre mestá a dediny v Bratislavskom kraji je nosná železničná doprava, ktorá je zabezpečená cez osobné vlaky. Situácia na trati je však taká, že ak na trati mešká expres alebo rýchlik, spôsobí to meškanie aj osobných vlakov, pretože tie sú odstavené, aby rýchlejšie vlaky mohli prejsť. Takže sa vám bežne môže stať, že prídete napríklad na stanicu Báhoň a informačná tabuľa oznámi, že vlak mešká 10 minút. Potom 15 minút. A nakoniec informačná tabuľa zahlási meškanie 30 minút, aj keď je to v skutočnosti 36 minút. A vy iba sledujete, ako cez stanicu prechádzajú omeškané rýchle vlaky, osobný vlak nechodí a vy sa pýtate: Prečo nemám auto?
V mojom prípade za všetko môže sexistický inštruktor v autoškole.
Predstavte si, že by ste chceli ísť na dovolenku na Slovensku. Ako pôjdete? Vlakom? V tom prípade by ste mali počítať s tým, že vo vlaku strávite jeden celý deň cestou tam a jeden celý deň cestou naspäť.
Osobne mám strašne rád Hont. Je to nádherný región, kde sa strieda príroda Štiavnických vrchov, ľudová architektúra a kúpaliská s minerálnou vodou. O kúpaliskách Hontu som písal aj článok.
Pokiaľ chcete spoznávať Hont, tak vstupnou bránou sú aj Levice, odkiaľ chodia autobusy do okolitých miest a dedín. Za ideálnych okolností prídete vlakom do Levíc a tam hneď prestúpite na autobus a vy môžete spoznávať krásy regiónu.
Lenže… Normálne okolnosti v prípade Železničnej spoločnosti Slovensko neexistujú. Cez Levice cestujem 3 roky a ani raz som nezažil, že by rýchlik dorazil načas. Zakaždým mi ušiel autobus a tak som musel nedobrovoľne zvyšovať HDP mesta Levice. Niekedy som si dal v Leviciach obed a počkal si na ďalší autobus. Alebo som si zavolal taxík za 12 eur (v časoch pred infláciou), aby som nemusel čakať 2 hodiny.
A tak si môžeme opakovať, že aké je to Slovensko krásne. Ale kto na to Slovensko príde, keď nám nefunguje základná dopravná infraštruktúra?
A kto má tieto problémy riešiť? Slováci si opäť zvolili tých istých ľudí, ktorí spôsobili, že patríme medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie. Čo tí ľudia čakali? Zmenu? Andrej Danko má jedno univerzálne riešenie a to je, že na všetko možné capne prídavné meno „národný“ a čaká, že tým vyrieši problémy, ktoré hodlá aj naďalej ignorovať. A tak máme národného dopravcu, ktorý stále mešká, lebo jazdí na trati, ktorá sa neustále rozpadáva. Ale niečo sa predsa len zmenilo k lepšiemu. Už toľko nepočuť o horiacich vlakoch. Po Slovensku jazdí aj viac nových vlakových súprav. Kto ich zaplatil? Andrej Danko? Nie. Európska únia, ktorá nás chce zotročiť a nadiktovať nám 72 pohlaví. Ale kde je tých 72 pohlaví? Videl ich niekto? Možno ešte stále nedorazili, lebo sa rozhodli ísť vlakom.
Čo sa teda ponúka ako riešenie? Veľa ľudí sa rozhodne kúpiť si auto. Je to logické. Ak chcete byť spoľahlivý zamestnanec, nemôžete sa spoliehať na slovenské vlaky. Ale je to istým spôsobom rezignácia na zlyhávajúci systém. Nie sú to len vlaky, je to aj zdravotníctvo, kultúra, školstvo. Politici ignorujú oblasti, kde sa ľudia neozývajú.
Ja som si povedal, že budem písať sťažnosti, keď bude meškať vlak. Možno si tým nepomôžem, ale ak budem ticho, vyjadrujem tým tichý súhlas s daným stavom. Železničná spoločnosť Slovensko, národný dopravca, zamestnáva ľudí, ktorí riešia sťažnosti a ja im rozhodne nechcem ich prácu uľahčovať.
V marci tohto roku som bol v Hamburgu. Keď som mal cestovať domov, ostal som zaseknutý v meste. V celom Nemecku prebiehal generálny štrajk a prestali chodiť vlaky. Na západe sa ľudia vedia ozvať, ak niečo chcú zmeniť.
V súčasnosti majú Deutsche Bahn zlú povesť kvôli meškaniam vlakov. Britský Guardian uvádza, že za posledné mesiace v Nemecku meškalo 36 % vlakov na dlhé vzdialenosti a 9 percent regionálnych vlakov. Smutné na tom je, že takéto čísla sú na slovenské pomery ideálny stav.