Keď som začínal robiť memečká na internet pred 10 rokmi, dal som si zásadu, že sa nebudem vyjadrovať k politike. Na facebooku som riešil cez postavu Sue Ellen hipsterskú scénu, klebety medzi umelcami, borovičky vo Vanese a raw koláčiky. Ale prišiel istý moment, keď som musel prehodnotiť svoj postoj. V roku 2015 prišlo Referendum za rodinu a po tomto momente som mal pocit, že nemám na výber, lebo moja samotná existencia je de facto politická. A tak som začal reflektovať aj vyjadrenia politikov, ktorí sa začali vyhraňovať voči otázke LGBTI+ s odkazom na tradičnú rodinu. Aj keď ich životný štýl tradičnej rodine vôbec nezodpovedal.
Keď som začal písať komentáre pre Brainee, chcel som sa primárne venovať témam, ktoré hýbu spoločnosťou, ale nechcel som riešiť politiku. Opäť som sa však dostal do situácie, keď som musel reflektovať útoky na ľudí, ktorí sa narodili ako politická téma. A potom prišiel teroristický útok na Zámockej a po roku sa vôbec nič nezmenilo, politická rétorika sa skôr zhoršila.
Osobne som sa dostal do situácie, keď ani nemám chuť čítať správy. Uvedomujem si, že situácia je zlá a nepotrebujem sa vŕtať v komentároch, po ktorých sa necítim dobre. A zároveň riešim otázku, či v aktivisticky naladenej spoločnosti a dobe angažovaného umenia viem ostať apolitický.
Osobne vnímam politické strany ako banky. V konečnom dôsledku si musím jednu vybrať, ale nemusím svoj výber propagovať. Pre mňa je to racionálny výber, keď si zhodnotím pre a proti a nejako sa rozhodnem. Čo ma ale znervózňuje, je nekritický obdiv voči politikom.
{article}202543{/article}
Pamätám si časy, keď ľudia vkladali nádeje do strany SaS, že prinesie progresívne zmeny. Nestalo sa tak. Tiež si pamätám, ako sa v mojom okolí hovorilo o Andrejovi Kiskovi ako o skutočnom štátnikovi. Pre mňa jediný význam Andreja Kisku bolo poraziť Roberta Fica vo voľbách. A následne sa ukázala jeho nerozhodná povaha, ktorá viedla k vzniku jednej zbytočnej strany. Čo sa týka politikov, riadim sa heslom, že veľké očakávania môžu viesť k veľkým sklamaniam. Nechcem znieť ako pesimista, len hodnotím prístup k politike na základe histórie a vidím opakujúce sa spoločenské znemožnenie. Podporu značiek vnímam univerzálne. Ak propagujete politickú stranu, banku alebo autobazár, treba si uvedomiť istú zodpovednosť, že môžete poradiť ľuďom aj zle.
Celkovo sa tu otvára otázka úlohy novinárov a umelcov. Existuje viacero pohľadov na to, či sú to názorové subjekty, alebo nestranní pozorovatelia. Slovensko zažilo historický moment, keď bol porazený Vladimír Mečiar vďaka silnej podpore opozície zo strany médií a kultúry. A aj dnes je vo vzduchu otázka, či sa dá rozloženie politických síl zmeniť silnou podporou oponentov. Pre mňa je práca médií a kultúry o strážení istých hodnôt. Ak však príde k narušeniu rovnováhy, to vyvolá protireakciu. Ak niekto reflektuje spoločenské dianie, podľa môjho názoru by mal balancovať, nie sa prikláňať ku konkrétnej strane.
Žijeme v dobe, keď cítime neustály tlak k zaujatiu postoju k spoločenským témam. Nemôže nám byť ľahostajná klimatická kríza, nemôžu nám byť ukradnuté ľudské práva, mali by sme zaujať postoj pri vojnových konfliktoch. Vďaka technológiám máme prístup k dianiu na opačnej strane planéty. Otázne však je, či máme kapacitu spracovať také množstvo podnetov a určiť si priority. Lebo v opačnom prípade nasleduje zmätok.
{article}193554{/article}
Pri téme queer ľudí mám skúsenosť, že radikálny postoj vychádza z absencie osobnej skúsenosti. Preto si niektorí ľudia formujú názor na základe správ o prezlečených mužoch na dámskych toaletách alebo o vymývaní mozgov na školách. V tomto ohľade sa zamýšľam, či aj liberálna časť spoločnosti nepreberá skratkovité správy a nenecháva sa uniesť emóciami.
Ak je niekto apolitický, nemusí to primárne znamenať, že je apatický. Neustále sa zdôrazňuje potreba kritického myslenia. Avšak podstata kritického myslenia je o spôsobe spracovania informácií, nie o podsúvaní konkrétnych riešení. Preto si myslím, že tolerancia je aj o vytvorení prostredia, kde niekto môže otvorene povedať: „Prepáčte, ale na toto ešte nemám názor.“