Keď som sa zobudil ráno po volebnej noci, ani som si nechcel zapínať mobil. Tušil som, že v správach nenájdem nič dobré. Keď som si pozeral volebné výsledky, spomenul som si na slová môjho psychológa: „A čo ste čakali?“
Víťazstvo Smeru ma vôbec neprekvapilo. Tieto voľby však priniesli dve pozitívne prekvapenia. Na jednej strane je to koniec fašistov v parlamente, a taktiež prepad Borisa Kollára z drahej nevesty na bezcennú neviestku. Pre mňa je to znamenie, že predsa len sa niečo v slovenskej spoločnosti pohlo, lebo strany s najhomofóbnejšou kampaňou pohoreli. Keď sa pozriem na výsledky, tak nenávisť voči LGBTI+ ľuďom nefungovala tak, ako si Boris Kollár alebo Milan Uhrík predstavovali.
Ja som išiel voliť do Považskej Bystrice, odkiaľ pochádza môj frajer. Považie je pre mňa zdrojom inšpirácie, lebo takto prichádzam do kontaktu s inou realitou. V Považskej sa bežne stretávam s existenčnými problémami, ktoré si človek v Bratislave nezažije. Na severe sa pije vo veľkom a často tam od ľudí cítiť rezignovanosť a beznádej. A z týchto pocitov potom vychádza rasizmus, homofóbia a konšpirácie.
Návštevy Považia mi pomáhajú lepšie pochopiť ľudí a aj to, ako volia. Základný problém totiž je, že Bratislava je v mnohých ohľadoch izolovaná od zvyšku Slovenska a o volebnom výsledku rozhodli ľudia, ktorými Bratislavčania opovrhujú.
Zmeny v spoločnosti vidieť na náraste liberálnych hlasov. Hlasy pre SaS spolu s PS oproti posledným voľbám narástli o 90 percent. SaS si udržala približne tie isté čísla, Progresívne Slovensko vďaka novému predsedovi nabralo na sile. Avšak stále to bolo málo na to, aby dokázalo zvíťaziť. Prečo? Pretože ich program mal šancu osloviť ľudí v Bratislave, na občanov v regiónoch nefungoval.
Neustále sa rozpráva o dôležitosti inklúzie. Myslím si, že inklúzia je podstatná predovšetkým v stave polarizovanej spoločnosti a je aj o tom, že nebudem ignorovať ľudí z inej časti krajiny.
Volebný program Progresívneho Slovenska však nedokázal zahrnúť ľudí z regiónov. Napríklad - pasáž o klimatickej zmene pre mňa bola nezrozumiteľná a pochybujem, že táto časť programu dokázala osloviť vidiecke obyvateľstvo. Pritom dôsledky klimatickej krízy si zažili aj ľudia na vidieku, ktorým minulé leto na záhradách vyschla voda a museli bojovať s extrémnym suchom. A práve takto by sa dalo ilustrovať, že z progresívnych riešení môžu ťažiť aj obyvatelia vidieka. Toto však PSko nedokázalo.
Viem, že po bitke je každý generál. Ja som v konečnom dôsledku hodil lístok Progresívnemu Slovensku, ale ako som povedal: Nie som prekvapený, že vyhral Smer.
Dlhodobo tu máme totiž problém frustrovaného voliča. Mňa tento štát obmedzuje v tom, že nemôžem uzavrieť manželstvo s človekom, ktorého ľúbim. Ale v konečnom dôsledku mám viac možností na sebarealizáciu ako ľudia v niektorých častiach Slovenska, kde je problém so zamestnanosťou. Ak sa ľudia trápia základnými existenčnými otázkami, asi ich nezachráni vízia fotovoltiky na streche.
Na Slovensku vznikajú problémy z dlhodobej ignorácie. Ignoroval sa stav zdravotníctva, školstva, ale aj rozvoj regiónov. Ľavica frustrovaných voličov dlhodobo klamala, bratislavská kaviareň nad nimi cítila morálnu nadradenosť. Ak ľuďom nadávate do dezolátov, nečakajte, že vás budú rešpektovať. A teraz nás to v konečnom dôsledku dobehlo a prehrali sme všetci.
Ja sa však snažím byť optimista. Videl som ľudí, ktorí kedysi volili extrémistov a teraz volili Hlas. Je to posun k lepšiemu? Pre mňa áno v zmysle, že už niektorí ľudia nereagujú na hulvátsku kampaň. Rovnako som videl aj voličov Smeru, ktorí v predošlých voľbách volili Matoviča. A rozumiem, že ich vláda chaosu natoľko frustrovala, že sa rozhodli voliť opäť zlo, ktoré už poznali. Asi sa moje pozorovania nedajú použiť ako reprezentatívna vzorka, ale vidím, že ten problém je komplikovanejší, aby som ľudí mimo Bratislavy jednoducho označil za hlupákov. Spoločnosť sa mení, ale pomaly. A ja som tieto voľby zázrak nečakal.
Keď som sa prechádzal večer po Považskej, stretol som skupinku veriacich vychádzajúcich z kostola. Pozrel som sa na nich a rozmýšľal som, koho asi tak volili. Asi Smer. Cítil som sa ako cudzinec, ktorý nemá správne politické presvedčenie a správnu sexuálnu orientáciu. Mohol by som sa na nich hnevať, ale čo by mi to pomohlo? Asi by som sa u nich nestretol s pochopením. Ale pre zmenu by som mohol skúsiť mať pochopenie pre nich.
