? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Kolumbia chce utratiť až 80 hrochov, ktoré pôvodne priviezol Pablo Escobar.
- Zvieratá sa nekontrolovane rozmnožili a ohrozujú miestny ekosystém.
- Vláda tvrdí, že sterilizácia ani presun zvierat problém nevyriešili.
- Ochranári zvierat označujú plán za krutý a protestujú proti nemu.
Nie všetky problémy, ktoré po sebe zanechal Pablo Escobar, sa dajú vyriešiť zatknutím alebo súdom. Niektoré majú štyri tony, obrovské zuby a žijú v riekach. Ako píše portál Tyla, Kolumbia teraz plánuje utratiť až 80 hrochov, ktoré sú nepriamym dedičstvom legendárneho drogového bossa. Tieto zvieratá kedysi žili v jeho súkromnej zoo, dnes však voľne obývajú miestnu prírodu a spôsobujú problémy.
Pablo Escobar, zakladateľ kartelu Medellín a jeden z najbohatších zločincov histórie, si v 80. rokoch minulého storočia na svoje luxusné sídlo Hacienda Nápoles nelegálne priviezol štyri hrochy z Afriky. Po jeho smrti v roku 1993 však zoo zostala bez kontroly a zvieratá sa dostali do voľnej prírody. A tam sa začal problém.
Invázny druh
Hrochy sa začali rýchlo rozmnožovať a dnes ich je podľa odhadov najmenej 169. Biológovia ich označujú ako invázny druh. Je to označenie pre zviera alebo rastlinu, ktorá nepochádza z daného prostredia, no po príchode sa začne nekontrolovane šíriť a vytláčať pôvodné druhy.
Kolumbijská ministerka životného prostredia Irene Vélez na tlačovej konferencii vysvetlila, že štát už skúšal iné riešenia. „Ak to neurobíme, nebudeme schopní kontrolovať populáciu. Musíme podniknúť tento krok, aby sme ochránili naše ekosystémy,“ povedala.
Podľa odhadov by sa počet hrochov mohol do roku 2030 zvýšiť až na 500 jedincov, čo by mohlo výrazne poškodiť miestnu prírodu aj pôvodné zvieratá.
Drahé pokusy zlyhali
Vláda sa najprv snažila problém riešiť miernejšie. Hrochy chceli presúvať do rezervácií alebo sterilizovať, teda chirurgicky zabrániť ich rozmnožovaniu. Tieto programy však boli drahé a pomalé. Podľa magazínu Scientific American nový plán počíta s približne dvoma miliónmi dolárov na chemickú a fyzickú eutanáziu, teda usmrtenie zvierat veterinárnym spôsobom.
Úrady zároveň plánujú sledovať, ktoré hrochy predstavujú najväčšie riziko. Pri rozhodovaní budú brať do úvahy najmä ich veľkosť a blízkosť k ľudským obydliam.
Rozhodnutie, ktoré rozdeľuje krajinu
Nie všetci s plánom súhlasia. Profesor environmentálneho práva Luis Domingo Gómez Maldonado z Cooperative University of Colombia priznáva, že ide o krajné riešenie: „Ideálny scenár by bol, keby nezomrelo žiadne zviera. Realita je však taká, že v tomto bode už nemáme inú možnosť.“
Oveľa ostrejšie reagujú ochranári zvierat. Senátorka a aktivistka Andrea Padilla označila rozhodnutie za kruté a vládu obvinila, že si vybrala najjednoduchšiu cestu. „Zabíjanie a masakre nikdy nebudú prijateľné,“ napísala na sociálnej sieti X. „Sú to zdravé tvory, ktoré sú obeťami ľudskej nedbanlivosti.“
V ďalšom vyhlásení dodala: „Masakre nikdy nemôžu byť riešením, najmä keď ich organizuje vláda. Bolí ma, že v Kolumbii sa zabíjanie stalo zvykom.“ Kolumbia tak dnes rieši veľmi zvláštny problém - čo robiť so zvieratami, ktoré sú živou pripomienkou jednej z najtemnejších kapitol jej histórie.
