„Keď ma niekto vyprovokuje, budem zas kopať do dverí.“ Slová Olgy Hepnarovej v kolónke „vyjadrenia odsúdeného“ záznamu o disciplinárnom priestupku pankráckej väznice z februára roku 1974 svedčia o tom, že ženu, ktorá v tamojšej cele čakala na trest smrti, hnev neprešiel, píše portál iDnes.
Podľa odborných posudkov aj vlastného vysvetlenia práve kvôli nemu v júli 1973 zabíjala. Nabehla nákladným autom na električkovú zastávku, zavraždila osem ľudí, ďalšiu zranila. Kniha Petra Šámala zachytáva, ako znášala následné uväznenie, pri čakaní na trest smrti.
„Odsúdená Hepnarová žiadala hrubým spôsobom zapálenie cigarety,“ uvádza iný záznam, z augusta 1974, je pod ním podpísaný zástupca náčelníka väznice Jaroslav Trousil.
„Po dohovore, aby slušne požiadala, roztrhala na cele všetky knihy a pustila do izby vodu.“ Keď ju bachári odvádzali na inú celu, sprosto vraj nadávala a hádzala po nich papuče. „Od tejto doby odsúdená stále chodí po cele okolo múrov a robí zo seba nepríčetnú,“ končí Trousil zápisnica. O sedem mesiacov neskôr ju čakala poprava.
Upokojila sa až s nasadením oprátky
Kniha Petra Šámala ukatuje aj popravu a chvíle pred ňou: „K exekúcii bola predvedená 12. marca skoro ráno. Z cely smrti sa na Pankráci schádza po schodoch do pivnice, kde sú prítomní predseda senátu, prokurátor, náčelník útvaru a lekár. Odsúdené je znovu oznámený ortieľ a jeho zdôvodnenie, potom sa otvoria dvere popraviska, čo je malá miestnosť s oprátkou nad prepadliskom.
A vtedy, akoby jej to ešte len došlo, sa Olga Hepnarová, vraj ochromená hrôzou, zosypala k zemi, hystericky kričala, kopala a začala sa s katovými pomocníkmi biť a do popravnej komory ju tak doslova museli dovliecť. Upokojila sa až po nasadení oprátky.
Kat tam čaká celý čas v susednej malej miestnosti a posledné chvíle odsúdenej tak ani nevidí. Po signále zatiahne kat za páku, ktorá ovláda prepadlisko. Kovový poklop pod odsúdenú sa otvorí a jej telo padá asi o pol metra nižšie, ale vzhľadom na krátky prepad jej nie je strhnutý väz a telo, ako sa popravovaná dusí, sa šklbe niekoľko minút, než nastane smrť.
O 6:25 je trest smrti vykonaný a o 6:40 je prítomným lekárom konštatovaná smrť.
„Ona bola skutočne temnou dušou, ktorá sa od raného detstva vyvíjala disharmonicky. A čo je disharmonické, smeruje k poruchám osobnosti,” vysvetlil pre iDnes behaviorálny patológ a autor kníh o masových a sériových vrahoch Andrej Drbohlav. Svoj čin Hepnarová vykladala ako pomstu spoločnosti, ktorú považovala za nespravodlivú a beštiálnu.
„Desať rokov uvažovala, ako sa pomstiť spoločnosti za domnelé krivdy. Dokonca sa zapísala do Svazarmu, aby sa dostala k zbrani. Z toho ale vzišlo. Premýšľala, že vykoľají vlak alebo niekam umiestni trhavinu,” spomína policajný historik a šéf Muzea Policie ČR Radek Galaš.
Nakoniec sadla za volant nákladiaka Praga RN, za miesto vražedného útoku si vybrala pražskú triedu Obrancov mieru, teraz Milady Horákovej. Električkovú zastávku najprv obišla, nebola spokojná s tým, že je na nej málo ľudí. Vozidlo tam nasmerovala až druhýkrát, vrútilo sa do hlúčika asi tridsiatich ľudí.
„Neprekážali tu žiadne autá ani električky, cesta bola skrátka voľná. V tom okamihu som sa rozhodla, že práve teraz to urobím. Strhla som riadenie doprava na chodník, tu som riadenie vyrovnala a išla som po chodníku, vošla som do hlúčika ľudí a prechádzala ich,” popísala neskôr sama Hepnarová vo výpovedi.
Po vraždení neutekala ani nezapierala. Hneď vyložila, že do nevinných ľudí nabehla schválne. A opakovala to tiež pri výpovediach. „Ak má spoločnosť svedomie ničiť jednotlivca, tak naopak jednotlivec má to svedomie ničiť spoločnosť,” vyložila.
„Chcela som sa pomstiť celej spoločnosti, vrátane svojej rodiny, pretože všetci sa ku mne správajú nepriateľsky,“ neľutovala svoj čin do poslednej chvíle. V pankráckej väznici sa stala poslednou ženou, ktorá bola v Československu popravená.
A odsudzuje sa na trest smrti
Publikácia vychádza z dobových záznamov, pankrácke múry a časy však presahuje. Všíma si popravy od stredoveku, keď krajinu desila banda Martina Roháča, ktorá o život pripravila päťdesiatdeväť ľudí, cez stredovekých zločincov Antonína Weisa a Svätoslava Štěpánka, ktorý vraždil kvôli fascinácii odrezaných ženských pŕs.
Siaha až po posledného českého popraveného zločinca Vladimíra Lulka, ktorý bol za päťnásobnú vraždu zbavený života vo februári 1989. V samotnej pankráckej väznici bolo popravených 154 ľudí.