Dopriať kúzlo pravej materskej lásky sirôtkam. Poskytnúť hrejivé teplo rodinného krbu malým deťom, ktoré by inak boli odsúdené na zúfalý život v samote útulní štátnych ústavov. Nájsť nový domov tým, čo ho nikdy nemali. Pani Georgia Tannová o svojom poslaní vedela zaujímavo rozprávať celé hodiny. Jemne a láskavo však hovorila len k svojim klientom, prevažne k bezdetným párom z Kalifornie a štátu New York, ktorým sprostredkovávala adopciu, píše portál iDnes.
Keď hovorila s rodičmi z chudobných štvrtí, správala sa celkom inak a používala výrazne odlišný slovník. Hovorila o hanbe, biede, hlade. O tom, že sa nie sú schopní postarať ani sami o seba, nieto ešte o svoj nový prírastok. Strašila ich zanedbaním povinnej starostlivosti, hrozila im súdmi, väzením. A naoko veľmi neochotne im ponúkala zo situácie, ktorú vykresľovala tými najčernejšími farbami, jediné východisko.
Nech sa svojho zbytočného spratka jednoducho zbavia. Nech jej ho hneď upíšu, ona už ho umiestni do nejakého sirotinca, kde sa snáď dočká lepšej existencie.
Chudobné domácnosti opúšťala pani Tannová s nemluvňaťom zabaleným do povijanu alebo s plačúcim dieťaťom skoro zakaždým. Dosiahla svoje. Nebohé stvorenia unášali do sídla svojej „charitatívnej organizácie“, kde ich ponúkali na adopciu bohatej klientele. Za tisíce dolárov, ktoré končili v jej vlastnom vrecku.
Zmysel sociálnej práce? Ziskovosť
Vzdelanie, ktoré jej zaistil jej otec, ju predurčovalo k hudobnej dráhe. S tým sa však priebojná Georgia zmieriť nechcela, svoje ciele videla inde ako za klaviatúrou piana. Vyštudovala právo, zložila štátnu advokátsku skúšku na univerzite v Mississippi. Do právnej praxe sa vrhnúť nemohla, pre ženy to v tých časoch ešte nebolo príhodné zamestnanie. A tak sa rozhodla realizovať v zamestnaní, ktoré bolo pre slobodné a bezdetné ženy oveľa patričnejšie. Stala sa sociálnou pracovníčkou.
Najprv krátko v Texase, neskôr v Spoločnosti pre deti štátu Mississippi. Odtiaľ bola vo všetkej tichosti prepustená pre „sporné metódy“ pri umiestňovaní detí. Čo presne na nich bolo sporného, to presne záznamy neoznamujú. Zdá sa však, že Georgia Tannová na to išla cez čísla a účtovné knihy. Výška štátnych príspevkov na prevádzku sa totiž odvíjala od počtu detí v sirotincoch. A ona najprv „maximalizovala“ rozpočet.
Keď bola predstavenými pokarhaná, že cieľom štátnej organizácie je naopak hľadať deťom domov, nie ich zhromažďovať pod strechami ústavov, ponúkala ich k adopciám náhradným rodičom až náhodne a bez rozmyslu. Ako keby to bol výpredaj v zľave.
Mississippi teda opúšťa s rozčarovaním, ale nezamestnaná dlho nebude. Len o pár mesiacov neskôr, v roku 1924, nachádza prácu v štáte Tennessee. V podstate v tej istej profesii, len vo vyššej pozícii. Ako výkonná riaditeľka detských domovov pre Memphis, Jackson, Knoxville, Chattanoogu. Tu, vybavená mocou svojho postavenia, už rozbieha biznis s ľudským utrpením naplno.
Láska má svoju cenu
Že sa rodičovská láska nedá vyjadriť peniazmi? To si Georgia Tannová rozhodne nemyslí. Ochotu bezdetných párov zaobstarať si bábätko alebo osvojiť si malú sirotu vie veľmi prakticky zaopatriť cenovkou. S veľmi premenlivou sumou, ktorá sa odvíja od hnuteľnosti klientov. Má to však jeden poriadny háčik.
Zákony štátu Tennessee totiž umožňujú štátnym agentúram, detským domovom, umiestňovať deti k vhodným žiadateľom vlastne len za cenu administratívneho poplatku. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa môžete ako občan Tennessee ponúknuť ako vhodný rodič, prijať za svojho sirotu z ústavu. Štát vám rozhodne nebude hádzať polená pod nohy. Nezaplatíte viac ako sedem dolárov, za papierovanie okolo adopcie.
Tannovej to príde smiešne málo. Preto tiež veľmi proaktívne rozvíja súkromné adopcie, na ktoré sa sedemdolárový limit administratívnych poplatkov nevzťahuje. Koľko stojí proces adopcie siroty zo štátu Tennessee, keď sa náhradný rodič nachádza dajme tomu v Illinois alebo na území štátu New York? To nikto vlastne nevie. Ani Tannová, najprv testuje platobnú schopnosť potenciálnych rodičov, kým cenu vyčísli na jednu, dve alebo štyri tisícky dolárov.
Cena sa môže vyšplhať v prepočte na dnešný kurz 82-tisíc eur. Čo takú adopciu môže až tisícnásobne predražiť? Zdravotné prehliadky detí, ktoré nikdy neprebehli. Sfalšované lekárske dobrozdanie, testy a previerky, ktoré sa neodohrali. Doklady o rasovej čistote. Súpisky nákladov starostlivosti, premrštené náklady na dopravu a cestovné, vydanie neexistujúcich kolkov, potvrdení a pečiatok.
Zrodenie adopčnej mafie
Organizácia Spoločnosti pre deti štátu Tennessee sa má primárne snažiť nájsť domov všetkým umiestneným deťom. Je to jej hlavné poslanie. Georgia Tannová, ktorá jej síce nešéfuje, ale zo svojej kancelárie v Memphise má leví podiel na jej fungovaní, sa primárne snaží o vykonávanie takých adopcií, ktoré vyvádzajú deti z Tennessee za hranice štátu.
Každých osem z desiatich zrealizovaných adopcií, pod ktoré sa kedy podpísala, mieria k náhradným rodičom mimo štátu. Preto za ne ústavy neinkasujú oných biednych sedem dolárov, ale ťažko predstaviteľné násobky. Aj keď ani to nie je úplne presné.
Spoločnosť pre deti štátu Tennessee z väčšiny tých peňazí často nevidí ani cent. Tannová totiž presmerováva peniaze od adoptívnych rodičov na svoje tajné bankové účty, celú agendu vedie síce s pravými pečiatkami, ale na falošných formulároch. V lepšom prípade vyčísluje vykonané adopcie ako desaťdolárové, pričom jej vo vreckách končia tisíce.
To, čo robí, nie je ušľachtilé hľadanie domovov pre siroty. Nie je to ani „zapĺňanie prázdnych miest v srdciach bezdetných párov“. Je to dobre premazaný stroj obludnej adopčnej mafie. Jeho fungovanie doviedla tá dobrá žena z Memphisu k dokonalosti.
Ako opisuje NY Post, každé tri týždne si balia jej pobočníčky Alma Waltonová a Regina Waggonerová kufre na cesty. A tiež štyri až šesť detí. Aby s nimi vyrazili do San Francisca alebo New Yorku. Tie dve dámy totiž fungujú ako dílerky živého tovaru, obchodné zástupkyne. Stretávajú sa s potenciálnymi adoptívnymi rodičmi, prezentujú im privezené deti. A zjednávajú, kasírujú.
Kontakty na správnych miestach
Ako to, že niečo také zostávalo pred verejnosťou skryté? Odpoveď má viac vrstiev.
Po prvé, Georgia Tannová veľmi kreatívne pracovala s evidenčnými záznamami a rodnými listami, čarovala v kartotékach. Dieťa, prijaté do starostlivosti detského domova, nemuselo byť vôbec nikde zapísané. Pretože mu ústav poslúžil len ako dočasné miesto pobytu pred tranzitom, predajom.
Zložka so záznamami dieťaťa sa tiež mohla jednoducho stratiť. Ako by nikdy v ústave ani nebolo. Práve tak mohlo dieťa papierovo zomrieť. Potvrdenie úmrtného listu a vystavenie nového rodného listu nepredstavovalo pre všemocnú Tannovú žiadny problém.
O svoje príjmy sa totiž vedela deliť. Na ruku jej šli aj lekári, mestskí a štátni úradníci, kontrolóri. Štedré príspevky na volebnú kampaň notoricky skorumpovaného memphiského starostu Edwarda Crumpa jej zaistili beztrestnosť, spojenectvo s okresnou sudkyňou Camille Kelleyovej, v ktorej gescii boli „rodinné prípady“, sa postaralo o pokoj.
Ostatne, kto by chcel vzdelanú dámu, ktorá sa tak neúnavne stará o blaho malých detí, obviniť z neprávostí? Kto by si trúfol osočiť memphiskú Madonu z nelegálnych spádov?
Za tridsať rokov, kedy Tannová spravovala svoju pobočku Spoločnosti pre deti štátu Tennessee, sa adopcií odohralo najmenej päť tisíc. Je to však iba nižší odhad, ktorý sa nedá presne overiť. Napríklad aj preto, že guvernér štátu New York Herbert Lehman nechal podpísať zákon, ktorým boli všetky rodné listy z adopcií predchádzajúcich rok 1935 utajené. Asi sa hodí spomenúť aj to, že ten istý guvernér Lehman sám úspešne adoptoval svoje dieťa u láskavej pani Tannovej.
Jej prejavy láskavosti však mali svoje hranice. Dopyt po deťoch na adopciu totiž presahoval ponuku, a tak sa Tannová na svojej temnej ceste uchýlila k ďalšiemu kroku. K únosom.
Matky, ktoré si nezaslúžia deti
Ako uvádza magazín Nashville Scene, Tannová a jej agentky začali rutinne navštevovať chudobné slobodné matky a nútili ich, aby im odovzdali svoje detí. Dobrovoľne, alebo pod nátlakom. S hrozbou právnych krokov, falošných súdnych nariadení. Bolo zdokumentované, ako Tannová odnášala deti narodené slobodným matkám z domácností s tvrdením, že ich novorodenci potrebujú lekársku starostlivosť.
A keď sa matky na deti pýtali, bolo im vysvetlené, že deti zomreli. Inde boli deti od slobodných matiek unášané sociálnymi pracovníčkami priamo z materských škôlok. V ďalších prípadoch boli deti „odnímané štátom“ v prípade nezamestnanosti, chudoby rodičov. Ich ratolesti mali byť dočasne umiestnené do detských domovov, ale tie, ako sa neskôr ukázalo, o tom neviedli žiadne záznamy.
Madam Tannová bola najrôznejším stelesnením bezcitnej autority. Zabezpečovala odbery detí narodených väzenkyniam i ženám umiestneným v psychiatrických liečebniach. Neraz sa cez svoje kontakty na radniciach a u polície postarala práve o to, že sa matky za mrežami alebo v ústave pre duševne chorých ocitli, aby sa mohla dostať k ich deťom.
Tannová obchádzala pôrodnice a cielene pátrala po novorodencoch, ktoré mohla doslova odtrhnúť od materského prsníka, ešte pred prepustením ich matiek do domácej starostlivosti. A keď sa hygienické podmienky v memphiských nemocniciach zlepšili natoľko, že už tie papierové úmrtia dojčiat vyzerali štatisticky príliš rušivo, začala loviť deti na vidieku aj mimo územia štátu.
Akonáhle sa v nejakom miestnom plátku v Tennessee objavila správa o tom, že niekde zomrela matka a zanechala za sebou kopu sirôt, dali sa odpočítavať hodiny do momentu, kým sa objaví Tannová, aby sa ich ujala. A keď bol nedostatok detí na adopciu naozaj enormný? Kontaktovala svojich bývalých klientov s tým, že od nich adoptované deti, ktoré sa napríklad nesprávajú tak, ako si ich náhradní rodičia predstavujú, vezme hneď späť.
Trest? Chýba
Ziskovosť každého podnikania súvisí s veľkosťou obratu. A čierny trh s deťmi, na ktorý dohliadala Georgia Tannová, v tom nebol výnimkou. Pri kapacite únosov, výmen a adopcií nebolo možné všetky unesené deti „pretáčať“ cez štátne sirotince a detské domovy. Preto zakladala najrôznejšie súkromné a charitatívne útulky, v ktorých svoje živé komodity skladovala. Deti tu zažívajú peklo.
Na jedle, ktoré by zvyšovalo prevádzkové náklady, sa tu viac ako šetrilo. V zime tu bol mráz a tma. Bitie rákoskou sa staralo o disciplínu, uspávankou všetkým boli uspávacie sirupy a prípravky na spanie. A s tými odrastenejšími, ktoré snáď nechceli zabudnúť na pôvodný domov a svojich skutočných rodičov, bolo vždy zaobchádzané s najväčšou krutosťou. Nie každý tunajšiu starostlivosť prežil.
Tieto pestúnske domovy, nad ktorými z moci svojej funkcie dozerala, si vyžiadali v dôsledku podvýživy, zneužívania, násilia a neliečených chorôb na päť stoviek detských životov. Len hŕstka z tých utýraných chovancov, ktorých skutočné mená ani nie sú známe, bola pochovaná na cintoríne Elmwood v Memphise. Kostričky v plytkých hroboch tam dnes vystupujú na povrch.
Na adopčnú mafiu a kšeftovanie s deťmi začnú v upozorňovať prvé články v novinách roku 1949. Na trest pre beštiu, ktorá svoje impérium vybudovala na utrpení a zúfalstve tisícov, však čakáme márne. Georgia Tannová zomrela 15. septembra 1950, vo veku 59 rokov. Na rakovinu maternice. Vyšetrovanie jej zločinov, ktoré viedlo k zrušeniu Spoločnosti pre deti štátu Tennessee, začalo až tri mesiace po jej smrti.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.