Bojová loď Bismarck bola pýchou nacistického námorníctva. S dĺžkou štvrť kilometra, šírkou 36 metrov, pancierom hrubým od 1,5 až do 3 metrov a viac než 70 delami nebola len najmodernejšia a najobávanejšia svojej doby, ale nacistické velenie verilo, že je aj nepotopiteľná, píše portál iDnes.
Práve preto však pritiahla pozornosť Spojencov a skončila na dne už počas svojej prvej misie po intenzívnom prenasledovaní a útokoch britských lietadiel a lodí. „Jedným z mála preživších po jej potopení britskými silami v Severnom Atlantiku 27. mája 1941 bol kocúr, ktorého niekoľko hodín neskôr našiel na plávajúcej doske torpédoborec Cossack,“ pripomína mačacia biografia Britského kráľovského múzea v Greenwichi.
Obľúbený maznáčik
Pôvodnú posádku Bismarcku tvorilo 2 092 mužov, zachránilo sa ich len 115. Päť z nich neskôr vyzdvihli Nemci, 110 vzali na palubu britské lode – spolu s kocúrom, ktorý tak „prešiel“ na stranu Spojencov, pretože si ho britskí námorníci obľúbili. Pomenovali ho Oscar. Stal sa maskotom torpédoborca Cossack, no nie na dlho.
Loď bola 24. októbra 1941 ťažko poškodená torpédom z nemeckej ponorky U-563 na ceste z Gibraltáru do Británie a začala sa potápať. Posádku – vrátane Oscara – prevzal torpédoborec Legion a ročného kocúrika dopravil do bezpečia na gibraltársku základňu, kde bol definitívne premenovaný a začalo sa mu hovoriť Nepotopiteľný Sam.
Bol „prevelený“ na palubu lietadlovej lode Ark Royal, jednej z tých, ktoré pol roka predtým rozhodujúcou mierou prispeli k zničeniu nemeckého Bismarcku.
Ani tu sa však mačací maskot nedočkal pokoja – pohoda netrvala ani jeden mesiac. Loď pri návrate z Malty 14. novembra 1941 zasiahlo nemecké torpédo z ponorky U-81 a niekoľko desiatok kilometrov od Gibraltáru sa začala potápať. Ark Royal sa našťastie potápala veľmi pomaly, takže sa zachránili všetci členovia posádky vrátane Sama. Plávajúceho na kuse drevenej dosky ho našiel a vyzdvihol motorový čln torpédoborca Legion, ktorý ho zachraňoval už tri týždne predtým.
Guvernérove mačiatko
„Neskôr našiel útočisko v kanceláriách guvernéra Gibraltáru,“ pripomína Samov životopis v Kráľovskom múzeu v Greenwichi. „Neskôr putoval do Británie, kde prežil zvyšok vojny v námorníckom dome v Belfaste, a práve tam v roku 1955 zomrel.“
Jedinou záhadou zostáva, aké meno mal Sam pôvodne. O jeho „službe“ v nemeckom námorníctve Kriegsmarine totiž neexistujú záznamy. „Zdá sa, že nebol oficiálnym maskotom lode Bismarck, takže sa na palubu zrejme dostal ako nelegálny maznáčik posádky.“