V roku 2022, na samom začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, sa Oleksander rozhodol konať. Hoci od roku 2014 aktívne nebojoval, cítil povinnosť brániť svoju vlasť. Opustil svoj domov, milujúcu manželku Olenu a prácu v železiarňach a oceliarňach Iljiča, aby sa zapojil do obrany Mariupoľa.
„Vedel, že nemá právo zostať doma, ak sa začne vojna,“ spomína Olena. Posledný raz spolu hovorili 1. marca. Vtedy jej telefonoval a prosil ju o obyčajné veci – mydlo a ponožky. Už ich nestihla doručiť. Kontakt sa prerušil. O deň neskôr bol zajatý.
Tri roky v temnote
Odvtedy sa jeho život zmenil na nočnú moru. Podľa výpovedí ľudskoprávnych organizácií, ako OSN a Amnesty International, sú ukrajinskí vojaci v ruskom zajatí pravidelne mučení. Fyzické násilie, elektrické šoky, sexuálne útoky, psychický teror a nedostatok jedla či zdravotnej starostlivosti sú na dennom poriadku. Strafun nebol výnimkou.
Olena medzičasom prežila bombardovanie Mariupoľa a ukrývala sa pred ruskými silami. V chaose prišla o mobil, ale nakoniec sa jej podarilo dostať do bezpečia. Cez iné rodiny vojnových zajatcov zistila, že jej manžela držia v notoricky známej väznici Olenivka v Doneckej oblasti.
V júli 2022 explózia v tamojších kasárňach zabila 50 ukrajinských väzňov. Strafun len zázrakom prežil. Ešte deň pred tragédiou sa mu podarilo spojiť s manželkou a naznačil, že sa „niečo deje“. Nakoniec sa dočkal výmeny väzňov, ale až o tri roky neskôr.
Návrat, ktorý bol ako z iného sveta
Keď sa v roku 2025 konečne vrátil domov, Olena ho takmer nespoznala. Zo silného muža zostal len tieň – vychudnuté telo, prešedivené vlasy, zničená tvár a prázdny pohľad. Na jednej strane zdravý, usmiaty muž v tradičnom oblečení. Na druhej takmer nepoznateľný, zlomený človek.
Používatelia na internete reagovali s ľútosťou i hnevom. „Vyzerá ako môj starý otec tesne pred smrťou,“ napísal jeden. „Je to desivé. Dúfam, že sa zotaví.“
Silný symbol utrpenia
Príbeh Oleksandra Strafuna nie je jediný, ale je symbolom. Symbolom toho, ako vojna neničí len mestá a infraštruktúru, ale aj ľudské duše a telá. A tiež symbolom lásky a nádeje, lebo napriek všetkému, čo zažil, sa vrátil. A Olena ho čakala.
Jeho príbeh dnes obchádza celý svet ako svedectvo krutosti i ľudskej odolnosti. A ako tichá výzva, aby sme nezabúdali, čo sa skutočne deje za frontovou líniou.