Žandári vlečú po chodníku vzpierajúceho sa mladíka a snažia sa ho natlačiť do vchodu policajnej stanice. Ďalší uniformovaný muž odháňa rozhorčených bosnianskych moslimov v typických fezoch a tureckých nohaviciach, ktorí chcú vziať spravodlivosť do vlastných rúk a najradšej by zadržaného lynčovali. Píše portál Idnes.cz
Napätej scéne prizerá celá ulica, ostré poludňajšie slnko vrhá pod zápasiacim hlúčikom tvrdé tiene. Takmer cítime žiaru neskorého júna, takmer počujeme rinčanie šablí a ozveny osudných výstrelov. Balkánsky sud s pušným prachom práve vybuchol, nemilosrdný mechanizmus skazy sa dal do pohybu. O mesiac vypukne prvá svetová vojna.
Na tej čiernobielej fotografii vraj vidíme zatknutie chatrného študenta, ktorý mal svojimi výstrelmi odštartovať svetový konflikt. Dodnes to tvrdia aj veľké fotobanky, ktorých služby využívajú takmer všetky veľké svetové médiá. „Zatknutie Gavrila Principa, vraha arcivojvodu Františka Ferdinanda. Atentát bol jednou z príčin prvej svetovej vojny,“ uvádza jedna z nich.
Rovnakým popisom bol obrázok označený aj v trojzväzkovej Encyklopédii fotografie 20. storočia, v mnohých univerzitných učebniciach či múzeách po celom svete. A napríklad aj na oficiálnych stránkach Severoatlantickej aliancie, ktorá atentát v Sarajeve počas svojho ťaženia proti al-Káide a Talibanu uvádzala ako príklad „skorej formy terorizmu“.
Má to však jeden háčik. Zatknutým na fotografii nie je Gavrilo Princip.
„Krásna ukážka novinárskej vynaliezavosti“
Správa o atentáte, ktorý vykonali srbskí nacionalisti túžiaci po oslobodení Bosny a Hercegoviny spod rakúskej okupácie a zjednotení Juhoslovanov, obletela koncom júna 1914 celý svet. Takto o jeho podrobnostiach informoval nasledujúci deň vo zvláštnom vydaní denník Hlas ľudu:
Keď sa arcivojvoda, následník trónu, so svojou chotou vracal z radnice v Sarajeve opäť v otvorenom automobile, z davu niekoľkokrát vystrelil muž z browningu na následníka a jeho manželku. Následník bol zasiahnutý do tváre, vojvodkyňa z Hohenburgu do spodnej časti tela, čo viedlo k strate vedomia. Okamžite boli prevezení do konaku (bývalá rezidencia osmanských guvernérov, pozn. red.), kde obaja krátko nato zomreli napriek rýchlej lekárskej pomoci.
Rozčúlení čitatelia sa dozvedeli, že arcivojvoda so svojou manželkou najskôr so šťastím unikli bombe hodenej na ich automobil, no cestou zo sarajevskej radnice sa stali obeťou len devätnásťročného člena tajnej organizácie Mladá Bosna menom Gavrilo Princip.
Princip pri výsluchu vypovedal, že už dlhší čas zvažoval usmrtenie nejakej vznešenej osoby z národnostných dôvodov. V osudný deň čakal od skorého rána na prejazd následníka trónu. Útok vykonal vo chvíli, keď automobil prešiel popri vojenskej stráži a zabočil z Korsa na triedu Františka Jozefa. Útočník priznal, že vystrelil len dva razy, no poprel, že by mal akýchkoľvek spolupáchateľov.
Kým český sociálnodemokratický denník kládol hlavnú vinu za atentát na rakúsku správu, ktorá si ani po 36 rokoch okupácie nedokázala získať sympatie bosnianskeho obyvateľstva, vo Viedni sa už rozžeravovali telegrafné linky do Berlína a pripravovalo sa ťaženie proti Belehradu.
Rakúske médiá sa medzitým snažili utíšiť smäd verejnosti po detailoch zločinu, ktorý otriasol základmi podunajskej monarchie. Populárne obrazové magazíny oprášili staršie fotografie arcivojvodu a jeho náhle osiotených detí, a dramatickými ilustráciami sa pokúšali čitateľom priblížiť okamihy streľby.
Týždeň po atentáte prišiel rakúsky týždenník Wiener Bilder s tým, na čo celá monarchia čakala so zatajeným dychom. Zverejnil 32 fotografií z pobytu Františka Ferdinanda a Žofie Chotkovej v Bosne a z následkov ich vraždy, vrátane rozsiahlych pogromov na bosnianskych Srbov, ktoré s tichým súhlasom rakúskych úradov páchali miestni moslimovia a Chorváti.
Na titulnú stranu viedenského časopisu sa dostala najdramatickejšia zo všetkých fotografií: Zatknutie oktavána Principa. O päť dní neskôr túto fotografiu prevzal aj najpopulárnejší český obrazový týždenník Světozor, ktorý ju doplnil nasledujúcim popisom:
„Strašný, s hrôzostrašným výsledkom vykonaný sarajevský atentát dvoch srbských mladíkov dal razom dvom doteraz úplne neznámym menám svetovú povesť. Prvým útočníkom – bombou – bol Čabrinović, povolaním typograf. Bude súdený za pokus o vraždu. Druhým útočníkom – revolverom, ktorému nešťastné obete podľahli – je študent strednej školy Gavrilo Princip. Na neho bude podaná žaloba za dvojnásobnú úkladnú vraždu.“
Kto fotografiu urobil, dodnes nie je úplne jasné. Najčastejšie sa pripisuje Walterovi Tauschovi, ktorý si štyri roky predtým otvoril v Sarajeve fotografické štúdio a vďaka svojmu postaveniu získal akreditáciu ako oficiálny fotograf arcikniežacej návštevy Bosny. Františka Ferdinanda a jeho manželku fotil počas privítania na stanici, pri príchode do hotela Bosna aj pri odchode z radnice len pár okamihov pred osudovou streľbou.
K autorstvu slávnej snímky sa v nasledujúcich rokoch prihlásilo aj niekoľko ďalších fotografov, dôležitejšia je však totožnosť zadržaného mladíka. Trvalo viac než štyridsať rokov, kým juhoslovanský historik Vladimir Dedijer odhalil, že na fotografii v skutočnosti nie je Gavrilo Princip.
V skutočnosti sa volal Ferdinand Behr (známy aj ako Ferdo Ber), Principa údajne poznal zo školy a po streľbe sa ho vraj snažil ochrániť pred rozvášneným davom, netušiac, že jeho starý známy je v skutočnosti atentátnikom. Aj Behr sa napokon stal obeťou rozsiahleho zatýkania – rakúske úrady počas 48 hodín po atentáte zadržali stovky bosnianskych Srbov.
„Keď som uvidel fotografiu, na ktorej četníci údajne vedú Principa do väzby, bol som veľmi prekvapený. Viděl som totiž seba. Fotograf pravdepodobne zachytil okamih, keď odvádzali do väzenia mňa. Musí to byť jasné každému, kto Principa poznal. On bol malý, ale ja som vysokej postavy,“ priznal sa Behr v roku 1930 juhoslovanskému listu Pregled.
Pravda o slávnej fotografii sa na Západ dostala až po páde železnej opony. Podľa historikov bolo vzhľadom na technický stav fotografických prístrojov v roku 1914 prakticky nemožné, aby niekto zachytil zatknutie skutočného atentátnika. Autor fotografie pravdepodobne niekoľko dní po atentáte dostal tip na ďalšie chystané zatýkanie a dramatický záber potom výhodne predal lačným novinám vo Viedni ako snímku Gavrila Principa.
„Je to krásna ukážka novinárskej vynaliezavosti a dôvtipu. Fotograf, ktorý ten záber urobil, na ňom pravdepodobne zarobil slušné peniaze. Ale samozrejme to bolo naposledy, čo sa nejaký novinár takto zachoval,“ ironicky poznamenal slávny historik Christopher M. Clark počas svojej prednášky s názvom Námorníci: ako Európa v roku 1914 dospela k vojne.