Aj keby chceli skončiť, často nemajú inú možnosť. Redaktori portálu iDnes ich navštívili a nechali sa previesť od neslávne známeho parkoviska až do geta.
„Zostala som sama s deťmi. Starého som nechala, pretože sa namočil do drog. Nezostávalo mi nič iné, ako si takto zarobiť,“ rozpráva matka štyroch detí Marta, ktorá vyrazila smerom na předlický kopec takzvane „na kamióny“. Identity spomínaných žien redakcie pozná, kvôli zachovaniu súkromia zmenila ich mená.
Marta sa dlho nezdrží. Z kamiónu, čo zastavil neďaleko, vylezie muž, mávne na ňu rukou a ona na štvrť hodiny zmizne vo vnútri kabíny. Je to rutina, ktorá pre ňu znamená živobytie. Ako hovorí: Svojim deťom chce zaistiť to najlepšie.
Ústí nad Labem malo dlho povesť centra sexbiznisu v severných Čechách. A zostáva ním, aj keď sa prostitúcia v posledných rokoch presúva inam, hlavne na internet a takzvané priváty. To potvrdzuje aj ďalšia zo žien. „Pred pandémiou tu boli desiatky dievčat, teraz nás je asi desať, čo to robíme pravidelne,“ hovorí Karolína. Tá sa prostitúciou živí päť rokov, z toho sa štyri roky stará o dcéru, ktorú má s Nemcom. Potom, čo mu oznámila tehotenstvo, zmizol.
Osudov, ako sú tie, ktoré majú Marta a Karolína, tu možno nájsť desiatky. Podobný príbeh za sebou majú aj ďalšie ženy, s ktorými redaktori iDnes hovorili. Priateľ ich opustil alebo skončil vo väzení. A ony, aby uživili deti, ponúkajú sex za peniaze. Bežnú prácu buď nemôžu zohnať, alebo by ich a ich rodiny neuživili.
Podľa prieskumu organizácie Rozkoš bez rizika v roku 2019 prevádzkovalo v Česku prostitúciu 13-tisíc žien, z čoho viac ako polovica boli matky samoživiteľky.
Karolína Hajská, ktorá vedie organizáciu v Ústeckom kraji, potvrdzuje, že covid situáciou zamiešal. „V roku 2019 sme boli v kontakte s 2 384 osobami pracujúcimi v sexbiznise, poskytli sme im 4 756 sociálnych a zdravotných služieb. V roku 2023 to bolo už len 2 212 ľudí, ale počet služieb vzrástol na 5 434,“ uvádza.
Ako ale hovorí, v pohraničných oblastiach sa pouličná scéna stále vyskytuje. „A v ďalších oblastiach je to stále klubová scéna, privátna a došlo k veľkému rozšíreniu poskytovania služieb cez web portály,“ dopĺňa.
„Tu farbu pleti neriešia“
Marta sa po chvíli vracia z prvého večerného kšeftu. „Teraz som mala Srba a dal mi päťdesiat euro. Sú rôzni. Ako my ľudia sme rôzni. Niekto je špinavý, niekto je čistý, slušný, neslušný. Tu neriešia farbu pleti, či ste cigánka alebo Češka,“ rozpráva.
Dostať sa k takej práci nie je pre miestne ženy nič ťažké, stačí sa opýtať kamarátok. Zložitejšou úlohou je návrat k normálnemu životu. Ženy si totiž za jeden deň zarobia aj niekoľko tisíc, za s*x s kondómom si pýtajú od sedemsto do tisíc (od 28 do 40 eur). „Chcela som ísť do práce, na poštu, pokojne aj upratovať záchody, ale nevzali ma, tak som tu,“ krčí ramenami Marta. „Hlavne musíte mať zuby. Ak máte zuby, môžete makať všade. My ich nemáme,“ konštatuje. Jej deti o netradičnom zamestnaní nevedia a ona chce, aby to tak aj zostalo.
Podobnú skúsenosť má aj Karolína. „Som vyučená pomocná sila do kuchyne, ale tieto podradné práce sú v Česku hrozne zle platené,“ hovorí. Za deň teraz zarobí okolo troch tisíc (približne 120 eur), niekedy aj viac. „Nájdu sa aj takí, ktorí na babe nešetria. Jeden prišiel a povedal, že chce orál, a dal mi dvetisíc,“ oznamuje s tým, že sa jej s cenami nájmu, potravín a bežných vecí, ako sú drogérie či oblečenie, neoplatí ísť do práce.
Ich príbehy potvrdzujú dlhodobý trend. Totiž že Ústecký kraj sa dlhodobo stretáva s najvyššou nezamestnanosťou žien v celej republike, od januára 2022 navyše aj s najvyššou celkovou nezamestnanosťou. Podľa údajov ministerstva práce a sociálnych vecí na jedno pracovné miesto pripadajú priemerne zhruba traja uchádzači.
Avšak čo sa týka profesií klasifikovaných ako „pomocní a nekvalifikovaní pracovníci“, kam spadajú práve napríklad upratovači alebo pomocné sily v kuchyni, ponuka v kraji mnohonásobne prevyšuje dopyt.
„Poznajú nás po mene“
Zatiaľ čo hovoríme s Martou a Karolínou, už po niekoľkýkrát prejde červená dodávka. Jej vodič nás zakaždým starostlivo skúma, obíde blok a v pravidelnom intervale niekoľkých minút sa zase vráti. „Tam ten buze*ant ma minule vzal do auta a nedal mi peniaze. Malo ho okradnúť nejaké dievča od nás, vraj že mi dá peniaze až potom. Povedala som nie, a tak ma odviezol späť. Nie som debil, aby som sa nechala obrať. Problémy si má vybaviť s tou, čo ho okradla, nemôže nás hádzať všetky do jedného vreca,“ hovorí Marta o vodičovi červenej dodávky. S násilným zaobchádzaním sa ženy nestretli.
Miesto tiež pravidelne obchádza policajná hliadka. Ani raz sa nezastaví. V roku 2018 pritom vydalo Ústí nad Labem vyhlášku, ktorá zakazuje ponúkanie či poskytovanie a využívanie sexuálnych služieb. Vďaka nej môžu policajti pokutovať zákazníkov a ženy z miesta vykázať.
Práve poslednú možnosť – vykázanie z miesta – policajti využívajú najviac. „Bohužiaľ vo chvíli, keď ju vykážeme z miesta, sa tá osoba premiestni inam,“ komentuje policajná hovorkyňa Veronika Hyšplerová. Pokutovanie zákazníkov je podľa nej ťažké kvôli problematickému dokazovaniu. Situáciu v Předlicích policajti monitorujú a snažia sa mať prehľad, kto sa na mieste pohybuje.
„Polícia o nás vie, všetky nás poznajú po mene, ale nič nám nerobia. Ak teda nejaká z dievčat niekoho neokradne,“ hovorí Marta.
Prostitúcia sa v českom práve nachádza v šedej zóne, nie je zakázaná ani povolená. Ženy nemôžu byť za samotnú činnosť trestne stíhané, pokiaľ ju nevykonávajú napríklad blízko školy, čo je čiastočne problém aj Předlic, kde sa škola nachádza v blízkosti kamiónového odpočívadla.
Okolo geta? Úplne v pohode
S prostitúciou sa spájajú aj ďalšie problémy, do ktorých sa ženy dostávajú. Napríklad drogy, ktorým sa tu málokto vyhne. Karolína hovorí, že je jednou z mála, ktorá sa drog nikdy nedotkla, ale že väčšina prostitútok ich užíva pravidelne. O drogách sa rozhovoril Tomáš, kamarát Marty, ktorého každým dňom čaká nástup do väzenia. Trest si bude odpykávať práve za drogy a krádeže.
„Viezol som kamaráta na miesto, kde sa mali variť drogy, čo som nevedel. Dali mi päť rokov, že som súčasť zločineckej organizácie,“ opisuje Tomáš, ktorý sám dlhodobo užíval heroín. Teraz sa od neho drží ďalej. „Skončil som. A prešiel na pervitín,“ vyhlasuje. To je podľa neho lepší variant. Vo väzení mu drogy budú chýbať, už ale raz sedel, a tak hovorí, že nie je problém si vo väznici čokoľvek zaobstarať.
Práve Marta a Tomáš nás sprevádzajú předlickými ulicami, ktoré sú označované ako geto. „Predtým boli Předlice horšie ako Mojžíř, teraz je to naopak. Tu sa baráky opravujú, Mojžíř, to je katastrofa,“ hodnotí časť mesta Tomáš, ktorý rovnako ako ženy, ktoré sme spovedali, v mestskej časti býva.
Tiež Karolína je so zázemím spokojná. „Zvonku náš barák vyzerá hrozne, vo vnútri to máme pekné. Máme nový nábytok a tak. Je to ale prenájom, takže zvonku sa nijako upravovať neoplatí,“ hovorí.
Centrom nočného diania je pre miestnych malá večierka, ktorá má vchod priamo z hlavnej ulice. Marta s Tomášom si tam idú kúpiť cigarety. Okolo postáva niekoľko mladých Rómov, ktorí sú zvedaví na návštevníkov. „Vy ste z Prahy? Počul som, že na Karláku šliapu aj chlapci,“ hovorí k všeobecnému veseliu jeden z asi pätnásťročných chlapcov, čo pri večierke postáva so svojou priateľkou. „Chlapci?“ krčí čelo Marta. „Tým by sa tu každý vysmial.“
Detská prostitúcia?
Pred časom sa objavili zvesti, že rovnaký spôsob obživy volia aj maloleté. „Mladšie dievčatá sem na kopec nechodia. Vedia, že keby prišli, tak od nás dostanú cez hubu,“ mávne rukou Karolína, ku ktorej sme sa vrátili krátko pred polnocou hore na parkovisko. Zdržujú sa podľa nej dole pri benzínke, sama ich ale nevidela.
„Sú tu Nemci, čo sú schopní im zaplatiť aj dvesto euro. Jeden odo mňa chcel, aby som mu nejaké mladé dievča našla,“ hovorí s tým, že mužovi vynadala a pohrozila zavolaním polície. Tá také zvesti dlhodobo preveruje. „Vo väčšine prípadov tieto poznatky končia stíhaním pre trestný čin pohlavného zneužitia,“ doplnila policajná hovorkyňa Hyšplerová s tým, že ide o jednotky prípadov.
Zatiaľ čo preberáme so ženami život v Předlicích, vysokou trávou pri priemyselnom areáli čosi beží. „To je divoké prasa,“ konštatuje s pokojom Karolína. „Sú v pohode, teraz asi majú prasiatka. Nedávno som tu jedno kŕmila zemiačikmi,“ smeje sa.
Marta ani Karolína sa nechcú predávaním tela živiť do konca života, obe majú plány, na ktoré sa upínajú. Marta čaká, kým jej prídu peniaze zo štátneho príspevku. Potom hodlá s prostitúciou skončiť a odísť za rodinou do Maďarska. Karolína zatiaľ neplánuje končiť, dopisuje si však s nemeckým vojakom, s ktorým by si dokázala život predstaviť.
