Prespáva, kde sa dá. Hlavne u klientov, rozumej úchylákov, ktorí chcú dievča vyzerajúce ako dieťa na sex a chcú s ňou robiť desivé ohavnosti. Túla sa ulicami a hľadá bar, kde by si nabila mobil. Potrebuje zapnúť telefón aby sa mohla spojiť s ďalším klientom.
„Pred rokom ma mama dala do ústavu v Jindřichovom Hradci, odkiaľ som zdrhla. Teraz už sa schovávať nemusím, mám osemnásť. Domov by som sa nevrátila. Otec umrel, mama si našla nového a nefungovalo to. A nefungovalo by to ani teraz,“ rozpráva úprimné dievča pre iDnes.cz.
Pri sebe má len igelitku plnú zbytočností: detský bublifuk, čelenku do vlasov pre takú päťročnú a sponky Hellou Kitty. „Najhoršie to je, keď sa pri sexe nehýbem. Chcú, aby som bola aktívna, čo sa mi vždy nechce. To im vadí. Potom na mňa bývajú zlí a hrubí alebo nezaplatia. Už som takých mala tridsať,“ sype zo seba s brutálnou úprimnosťou. „Možno to bude viac, už to nepočítam,“ dodá. Žiadneho pasáka nemá, klientov si na ulici zoženie – vďaka svojmu detskému vzhľadu – sama.
Nie sú to typickí bezdomovci
Ľudí, ako je Eliška, teda mladých do 26 rokov, je len na území hlavného mesta Prahy okolo štyristo. Aspoň toľko ich spočítala Armáda spásy, ktorá pomáha ľuďom bez domova. Nejde o klasických bezdomovcov, skôr ľudí pohybujúcich sa na okraji spoločnosti, často drogovo závislých, privyrábajúcich si prostitúciou, z ktorých sa bezdomovci stanú až postupne.
„To číslo rastie, už od covidu a začiatku vojny na Ukrajine. Je ťažké týchto ľudí spočítať, lebo oni sú zatiaľ len na šikmej ploche, ešte nie sú typickí bezdomovci, za ktorých sa ani nepovažujú, pretože obvykle dokážu u niekoho prespať. A často ani o žiadnu pomoc nestoja,“ opisuje spomínanú skupinu ľudí Ján František Krupa, národný riaditeľ sociálnych služieb Armády spásy v Českej republike.
V Česku je takmer 25 tisíc bezdomovcov, len v Prahe ich na uliciach prespáva vyše 9,5 tisíc. Štatistika o tom, koľko ľudí v Česku sa živí prostitúciou, neexistuje. Možno vychádzať len z počtu ľudí, ktorí sa obrátia na neziskovú organizáciu Rozkoš bez rizika, ktorá poskytuje bezplatné poradenstvo a služby ľuďom zo sexbiznisu. Takých ľudí bolo tento rok vyše 1 960, z toho 80 mužov. O štyri desiatky viac ako vlani.
„Evidujeme nárast žien poskytujúcich platený sex, ktoré využívajú naše služby. Nárast je spôsobený väčším rozsahom a dostupnosťou našich služieb, ale aj tým, že do sexbiznisu ženy vstupujú následkom nedostatku financií vzhľadom na stále sa zvyšujúcu infláciu,“ opísal hovorca Rozkoše bez rizika Pavel Ubrankowicz.
Na ceste za drogou
Prípad Elišky je trochu iný: skončila medzi prostitútkami preto, aby mala dosť peňazí na pervitín. Ten prvýkrát skúsila už v polepšovni, závislá je podľa svojich slov rok. Gram „pika“, ako sa pervitínu medzi užívateľmi hovorí, jej vydrží aj niekoľko dní. Dá sa údajne zohnať za 1 500 korún (60 eur).
„Nikdy by som si ho nepichala, k tomu nedôjde,“ tvrdí Eliška bez toho, aby si uvedomuje, že s prehlbujúcou sa závislosťou býva droga užívaná častejšie a vo vyšších dávkach. Zatiaľ je ešte vo fáze, že jej peniaze z prostitúcie stačia. Denne je schopná si zarobiť vraj okolo sedem tisíc, prespí u klientov alebo kamarátov. „Niekedy ale zarobím len tisícku. Učila som sa za záhradníčku, ale školu som nedorobila. Ukáž mi prácu, kde si zarobím toľko, čo na ulici. Taká neexistuje,“ sucho konštatuje.
„Moja najlepšia kamoška je tiež z ústavu. Zdrhla chvíľu predo mnou. Žije teraz s mamou a občas nocujem u nej, necháva ma tam zadarmo,“ vysvetľuje dievča.
O svojich rodičoch Eliška hovorí s odzbrojujúcou úprimnosťou. „Otec umrel už dávno. Rakovina. A mama ma nezvládala, tak ma poslala do pasťáku. To jej nikdy neodpustím,“ zveruje sa.
Eliška sa domov vracať nechce. Vo svojom srdci ale stále ešte rodinu neodstrihla. „Možno, keby si mama prečítala odkaz odo mňa, že jej odpúšťam, že ma nechcela a dala do polepšovne... Že proti nej nič nemám, ale žiť ako ona nechcem. Chcem mať svoj vlastný život...,“ premýšľa.
Chce si nájsť vlastné bývanie
Čo bude o rok? O tom má celkom jasnú predstavu. Chce si nájsť vlastný nájom, aby nebola závislá na kamarátoch a mala kde nocovať. „Už mám našetrených 68 tisíc korún (2700 eur). Akonáhle to bude stačiť na zálohu, niečo si nájdem,“ tvrdí Eliška. Fakt, že peniaze má uschované u rovnako drogovo závislej kamarátky, ju nijako neznepokojuje. „Ona by ma nikdy neokradla,“ verí.
Krupa z Armády spásy varuje, že len málokto z drogovo závislých žijúcich striedavo na ulici si dokáže pomôcť sám. „Najväčšou a najdôležitejšou výzvou je vždy motivácia tých ľudí situáciu nejako sami zmeniť. Ak tá chýba, je to problém,“ hovorí Jan František Krupa.
Pomôcť mladým ľuďom v problémoch pritom môže každý. Stačí maličkosť. „Už to, že oňho prejavíte záujem. Porozprávate sa s ním. Kúpite mu napríklad polievku. Tým v ňom posilníte pocit, že vo vašich očiach nie je len feťák alebo bezdomovec, ale predovšetkým človek. Potvrdia si, že nad ním všetci ešte nezlomili palicu,“ približuje Krupa.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
