Komunikácia je o vyjadrovaní sa zdravým spôsobom, o počúvaní svojho partnera, keď robí to isté, a o skutočnom vypočutí a absorbovaní toho, čo chce ten druhý povedať.
Komunikácia nie je len o vzájomnom rozprávaní sa o tom, ako prebiehal deň toho druhého a čo mal kto na obed. Ide o to, aby ste dokázali zájsť naozaj hlboko a spoznať osobu, s ktorou zdieľate život tak dobre, ako len môžete.
Pýtaj sa otvorené otázky
Samozrejme, nie vždy to je ľahké, najmä keď sa snažíš ísť hlbšie.Platí to hlavne pre tých, ktorým nikdy nebolo príjemné hovoriť o svojich pocitoch.
Existujú spôsoby, ako to urobiť bez nátlaku. Napríklad, namiesto kladenia otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno alebo nie skús položiť viac otvorených otázok, ako napríklad: „Aký si mal deň?“ Partner môže aj tak síce odpoveď len krátkou vetou, no kladenie otvorených otázok mu dáva aspoň príležitosť podeliť sa o viac, ak sa tak rozhodne.
Nie každý sa však otvára tak ľahko. Je potrebná aj istá dávka trpezlivosť, ak sa partner nedelí o nič zo svojho súkromia, musíš to rešpektovať a dopriať mu čas. Každý má okolo svojich emócií stanovené vlastné hranice - takže tie sa líšia od človeka k človeku.
Reč tela
Ak ti partner povie „mal som okej deň“, ale jeho tón znie podráždene, rozrušene alebo nahnevane, potom tu môže byť ešte niečo, čo cíti, ale ešte nie je pripravený komunikovať. Komunikácia totiž nie je len o slovách, ktoré hovoríme, ale aj o tom, ako ich hovoríme.
Náš tón a náš postoj prezrádzajú oveľa viac než len slová vychádzajúce z našich úst. A je to o zručnosti byť schopný zachytávať tieto neverbálne signály. Pozrite sa na výrazy tváre svojho partnera, na ich ruky (trasú sa?), jeho reč tela (nadväzuje očný kontakt? Prekríži si ruky?) a počúvajte jeho tón hlasu.
Nesnaž sa však čítať myšlienky
Akokoľvek veľmi chceme, aby sme boli schopní čítať myšlienky, nie sme telepatmi a ani by sme nimi byť nemali. Takže, vždy ak si nie si istý tým, čo si tvoj partner alebo kamarát myslí alebo čo cíti, spýtaj sa ho.
Keď ti partner bude teda partner najbližšie klásť otvorené otázky, môžeš to čítať aj tak, že len vynakladá úsilie na to, aby vedel, čo sa s tebou deje, namiesto toho, aby problém ignoroval. Urob všetko pre to, aby si dal okoliu vedieť, ako sa cítiš, keď si pripravení riešiť to. Nie je zdravé povedať, že som v poriadku, keď v ňom nie si, a potom sa hnevať na svojho partnera, že na to neprišiel.
Rozhovory sú obojstrannou cestou
Všímaj si, koľkokrát povieš „ja“ pri konverzácii s partnerom a koľkokrát „ty“ alebo „my“. Ak je konverzácia hlavne o vás, v skutočnosti to nie je konverzácia. Nezabudni klásť aj otázky o tom, ako sa cíti, aké sú jeho myšlienky a čo sa s ním deje.
Vzťahy sú o vzájomnosti, obaja sa musia cítiť byť vypočutí a schopní podeliť sa o to, čo majú na mysli. Ak máš pocit, že tvoj partner je tým, kto vedie konverzáciu a ty sa nemôžeš dostať k slovu, je dôležité, aby si mu to povedal. Možno si neuvedomuje, že v konverzácii dominuje.
Povedz mu, čo potrebuješ
Niekedy sa chce len človek vyventilovať a cítiť od partnera podporu v rom, čo cíti. Inokedy zas chceme, aby nám partner poradil. A keďže nikto z nás nie je telepatom, je dôležité informovať svojho partnera, aby ste potom boli na "rovnakej vlne". Ak budeš priamo hovoriť o tom, čo potrebuješ, môžeš tiež zmierniť nedorozumenia alebo stres v danej situácii.