16 ročný ukrajinský chlapec Vladislav Burjak strávil v ruskom zajatí nekonečných 90 dní. Počas tejto doby videl a počul hrôzostrašné veci. V rozhovore pre Guardian opísal, ako zo zeme umýval krv mučených väzňov, celé mesiace musel počúvať krik zajatcov či na vlastné oči videl ľudí, ktorí boli týraní.
90 dní v ruskom zajatí
Zlomovým bodom udalostí sa pre Vladislava stal 8. apríl, kedy ho oddelili od jeho rodiny, s ktorou sa snažili utiecť z mesta Melitopoľ. Prepustený bol až po niekoľkomesačnom vyjednávaní medzi jeho otcom Olegom - miestnym ukrajinským úradníkom - a ruskými vojakmi, ktorí chceli Vladislava vymeniť za niektorého z ruských zajatcov.
Ukrajinský chlapec v rozhovore opisuje, ako bo svedkom brutálneho násilia páchaného na vojnových zajatcoch. Burjak je jedným z asi 500 civilných rukojemníkov, ktorých prípady zdokumentovalo Centrum pre občianske slobody na Ukrajine. Organizácia však tvrdí, že tento počet je pravdepodobne iba špičkou ľadovca.
Jeho rodina sa na útek z Melitopoľu vydala približne o deviatej ráno. Už okolo jedenástej ich však na kontrolnom stanovišti zastavili ruskí vojaci, aby im skontrolovali doklady.
„Spýtali sa ma, či som si kontrolné stanovište natočil, a požadovali, aby som im dal svoj telefón. Potom v mojom mobile našli video z ukrajinského Telegramu, na ktorom ruskí vojaci hovorili o tom, že nechcú bojovať,“ popisuje chlapec.
To ich nahnevalo. „Vojak so samopalom na mňa namieril a povedal, že ho musím nasledovať a odviedol ma do stanu, kde ‚filtrovali‘ ľudí, ktorí odchádzali. Vtedy zistili, že som synom miestneho úradníka a že som cenný ako rukojemník,“ vysvetľuje Vladislav.
Následne ho odviezli do mesta Vasilyvka, kde ho držali viac ako 40 dní v cele. Neskôr ho presunuli do hotela. „Nechali ma umývať podlahu v miestnosti, ktorú používali na vypočúvanie. Cela, kde ma držali, bola od tejto miestnosti vzdialená len niekoľko metrov. Počul som krik mučených zajatcov, a keď som upratoval miestnosť, umýval som ich krv,“ popisuje Vladislav desivé zážitky.
Väzňov bili a mučili elektrošokmi
Okrem toho upratoval aj izby dôstojníkov a vyhadzoval odpadky. Keďže sa pri upratovaní mohol pohybovať po celách, na vlastné oči videl osoby po mučení, a keď sa vojaci nedívali, podarilo sa mu s niektorými väzňami prehodiť aj zopár viet, píše portál Seznam.cz.
„Bol tam kovový stôl a dve stoličky. Jedna bola pre vypočúvaného a druhá pre toho, kto si robil poznámky,“ opisuje chlapec vypočúvaciu miestnosť.
„Bola tam krv a premočené obväzy.“ Svedkom vypočúvania bol minimálne trikrát za týždeň. Vladislav hovorí, že zajatcov Rusi bili, mučili ich aj elektrošokmi. Pokiaľ niekto prehovoril, týranie trvalo aj dlhé hodiny.
„Mal som veľký strach, že ma tiež zbijú, a tak som sa snažil zostať bez emócií. Nikto mi nikdy nepovedal, prečo si ma nechávajú, ale hádal som, že je to kvôli tomu, že ma chcú za niekoho vymeniť,“ dodáva.
Zatiaľ čo bol Vladislav v zajatí, jeho otec sa snažil s Rusmi vyjednávať, aby jeho syna prepustili. „Nemohol som sa s nimi hádať a povedať: je to dieťa! Nebol žiadny priestor na debatu. Za celých 90 dní sa mi podarilo s Vladislavom hovoriť len šesťkrát a všetky hovory boli odpočúvané,“ uviedol jeho otec.
Tento prípad bohužiaľ vôbec nie je ojedinelý. O mučení, ku ktorému dochádza počas vojny na Ukrajine, vo svojej správe písala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Tá uviedla, že našla vierohodné dôkazy o zločinoch proti ľudskosti spáchaných ruskými silami počas invázie na Ukrajinu.
Rusi, podľa mnohých výpovedí na Ukrajine zabíjajú aj civilistov, novinárov, deti či miestnych starostov. Množstvo osôb bolo unesených, nezákonne zadržiavaných či deportovaných do Ruska. Zajatých vojakov, ale aj civilistov mučia neskutočne brutálnymi spôsobmi.
V okupovanom Mariupoli a jeho blízkom okolí taktiež držia viac ako 10 000 miestnych obyvateľov vo filtračných centrách.
