V relácii Rozstrel pre portál iDNES.cz to povedal vojenský analytik a publicista Lukáš Visingr. Ukrajine sa v tejto chvíli podľa Lukáša Visingra podarilo výrazne spomaliť a narušiť útok Ruska na východnom fronte.
Rusi sa v Chersone zakopali
„Rusi síce obsadili Severodoneck, čo je nepochybne taktický úspech. Avšak úspech veľmi draho zaplatený. Ruské straty sú až strašidelné, a ak by to takto malo pokračovať dlhšiu dobu, tak by to zrejme viedlo ku kolapsu ruskej armády, čo je s najväčšou pravdepodobnosťou aj ukrajinská stratégia.“
V Chersonskej oblasti naopak podľa analytika postupujú Ukrajinci. „Ale zdá sa, že sa tam správajú veľmi opatrne. Zatiaľ to nevyzerá na rozsiahlu ofenzívu. Iba vyvíjajú tlak na Rusov. Rusi tam prešli jednoznačne do defenzívnych pozícií, v podstate sa tam zakopali a vybudovali tam systém poľných opevnení.“
„Ukrajincom ide hlavne o to, aby Rusi na chersonský front začali presúvať jednotky z Donbasu,“ hovorí Visingr s tým, že by tým oslabili pozície Ruska v tejto časti okupovanej Ukrajiny.
S tým súvisí aj to, že Rusi utrpeli počas bojov na východe Ukrajiny skutočne obrovské straty. „Odhady uvádzajú, že Rusi stratili vyše 25-tisíc vojakov. A keď pripomenieme známu poučku, že na jedného mŕtveho pripadajú 2-3 zranenia, tak v krajnom prípade by to mohlo znamenať, že by sa celkové ruské straty, teda padlí a ranení, mohli blížiť až 100-tisíc vojakom. A to je takmer polovica z toho, čo Rusi na Ukrajinu poslali na začiatku konfliktu,“ uvádza analytik.
„Pokiaľ ide o ukrajinské straty,“ pokračuje Visingr, „tam sa odhady pohybujú na približne 10-tisíc mŕtvych. K tomu pripočítame 30 tisíc zranených a dostaneme sa na číslo 40 tisíc padlých a ranených vojakov dohromady. Všeobecne platí, že útočník má oveľa väčšie straty ako obranca.“
Personálny kolaps ruskej armády?
„Výhodou Ukrajiny je, že stále má kde brať, pretože na rozdiel od Ruska vykonala totálnu mobilizáciu. A asi bude mať ešte kde brať niekoľko mesiacov, než by sa začala stretával s naozaj veľkými personálnymi problémami. S tými sa však už v tejto chvíli stretáva Rusko,“ hovorí Visingr.
Podľa neho sa Kremeľ spolieha na príliv vojenských dobrovoľníkov z chudobnejších východných oblastí Ruska. „Slovanskí Rusi chodia do vojny čoraz menej. Armáda získava dobrovoľníkov v chudobnejších oblastiach na juhu a na východe, teda na Kaukaze a na Sibíri, čo sú prevažne rôzne turktické, tatárske, ázijské národnosti. Dobrovoľníkov Kremeľ láka hlavne na veľmi dobré finančné ohodnotenie. Peniaze, ktoré ponúka ruská armáda, sú mnohonásobne vyššie ako bežné príjmy v týchto regiónoch.“
Podľa Lukáša Visingra sa objavujú odhady, že Rusi počas vojny dokázali regrutovať maximálne 40-tisíc nových vojakov. Dokázali tak vykryť iba polovicu strát. „Bývalý veliteľ amerických síl v Európe generál Ben Hodges tvrdí, že v dôsledku problémov s regrútmi dospeje ruská armáda do stavu personálneho kolapsu do konca augusta, čo by mohlo otvoriť možnosť pre následnú ukrajinskú protifenzívu."
A je teda v hre všeobecná mobilizácia? „Pre Kremeľ, Vladimíra Putina, by mobilizácia predstavovala obrovské riziko,“ myslí si Visingr. Rusko podľa neho na niečo podobné nie je pripravené a nepočíta s tým ani vo svojej bezpečnostnej doktríne. Znamenalo by to obrovské logistické komplikácie, presuny miliónov ľudí a mohlo by to vyvolať zásadný odpor mladej generácie.
„Rusko nemá kapacity na to, aby vykonalo totálnu mobilizáciu. A keby sa o to Rusi pokúsili, mohlo by to viesť k úplnej katastrofe, a to hlavne vzhľadom na to, že podpora vojny medzi mladými Rusmi je veľmi nízka,“ vysvetľuje analytik s odkazom na posledné prieskumy, ktoré si nechal spracovať priamo Kremeľ.
Mobilizácia? Putin by padol ako cársky režim
„To všetko by mohlo viesť k situácii, ktorá by mohla byť znepokojujúco podobná tomu, čo sa stalo v roku 1917. Kedy to viedlo k pádu cárskeho režimu a následne aj k revolúcii a víťazstvu boľševikov,“ hovorí Visingr.
Analytik sa v Rozstrele vyjadril aj k slovám bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý povedal, že „ak skúsi Ukrajina získať Krym, príde pre ňu súdny deň.“ Podľa neho sa vyjadrenie dá interpretovať ako skrytá hrozba jadrovým útokom, píše portál iDNES.cz.
„Ale nie som si úplne istý, či by sme to takto mali nutne brať. Mám o tom určité pochybnosti,“ tvrdí Visingr. „Musíme si uvedomiť, že je to súčasťou ruskej rétoriky, zastrašovacej stratégie. Popravde povedané, ak by nastala situácia, že by Ukrajinci skutočne dobývali späť Krym, tak si myslím, že Rusko už by bolo v takom stave, že nejaký Krym by už bola jeho úplne posledná starosť.“
A mohol by jadrový konflikt vyvolať ukrajinský útok na Krymský most, ktorý spája Krym s pevninou Ruska? „Ukrajinci dali opakovane najavo, že s útokom na tento most počítajú. Jediné, čo tomu bráni, je fakt, že nemajú adekvátne technické prostriedky na to, aby to uskutočnili.“
„Ak by dostali od USA balistické rakety s dostrelom 300 kilometrov, tak by im to tento útok umožnilo. Znamenalo by to vážny problém pre zásobovanie Krymu. A či by toto bol dôvod na použitie jadrových zbraní proti Ukrajine? Takmer určite nie."
Aj keď s výnimkou jadrových zbraní už toho Rusi nemajú oveľa viac, čo by mohli urobiť. Táto rétorika môže jednoducho vypovedať o tom, že Rusi nie sú v dobrej situácii a že sa len snažia odviesť pozornosť od toho, že sa im v tej vojne celkovo vôbec nedarí,“ uvádza analytik.
HIMARS zmenil pomer síl na fronte
Lukáš Visingr v Rozstrele obsiahlo hovoril o tom, aké významné je zapojenie nových systémov, ktoré dodávajú Ukrajine západní spojenci, napríklad raketový systém HIMARS. „Sú v akcii iba tri týždne a ich nasadenie prekonáva aj tie najoptimistickejšie očakávania.“
„To, akým spôsobom sa im podarilo systematicky rozbíjať ruský tyl, je naozaj impozantné. Ukrajinci odolali pokušeniu, aby týmito raketometmi začali pobíjať ruských vojakov na bojiskách a naozaj sa sústredili na likvidáciu ruského tyla. Primárnymi cieľmi sa stali sklady delostreleckej munície, takmer každý deň vidíme niekoľko takých obrovských výbuchov na Donbase, keď vyletí do vzduchu nejaké veľké brigádne alebo divízne sklady,“ opisuje Visingr.
„Ak ruské delostrelecké zbrane nebudú mať dosť munície, tak samozrejme doterajšia drvivá delostrelecká prevaha bude vecou minulosti. A náznaky z posledných dní už napovedajú, že mohutnosť ruskej delostreleckej paľby skutočne výrazne klesá. Zaznamenal to už satelitný systém NASA a Rusi sa dostávajú do problémov s delostreleckou muníciou,“ uvádza analytik.
„Keď takýto delostrelecký sklad vyletí do vzduchu, tak to pripomína výbuch vo Vrběticiach. Rusi majú takých miest na Donbase už desiatky. Okolo vybuchnutého skladu sa pochopiteľne vytvorí smrteľne nebezpečná zóna s obrovským množstvom nevybuchnutej munície. Okrem skladov navyše Ukrajinci začali ničiť aj ruské veliteľské stanovištia a už sa im takto podarilo zlikvidovať údajne aj množstvo vysokých dôstojníkov, plukovníkov a možno aj generálov ruskej armády,“ uzatvára Lukáš Visingr.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.