💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Školy dostali metodiky a návody, nie plošné fyzické zabezpečenie.
- Audit sa urobil najmä na vysokých školách, základné a stredné čakajú na systémové riešenie.
- Vznikol akčný plán ochrany takzvaných mäkkých cieľov do roku 2030.
- Prevencia a duševné zdravie sú dnes na školách viac v rukách učiteľov než polície.
Keď v decembri 2023 zasiahla Česko streľba na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, Slovensko zareagovalo okamžite. Hneď začiatkom januára 2024 Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister školstva Tomáš Drucker označili bezpečnosť na školách a duševné zdravie za prioritu.
Zazneli veľké slová - bezpečnostný audit, kategorizácia škôl, detekčné rámy, turnikety, kamery, policajt pre každú školu. O dva roky neskôr sme sa oboch rezortov pýtali, kam sa Slovensko v tejto téme posunulo. Výsledok? Menej kovových rámov a viac metodík. Menej fyzických zásahov a viac systémov, príručiek a dlhodobých plánov.
Usmernenia aj inštruktážne video
Realita je menej filmová, no oveľa viac byrokratická. Slovenské školy dnes disponujú „usmerneniami - od metodiky vyhodnocovania rizika bombových hrozieb, cez odporúčania na ochranu mäkkých cieľov, minimálny štandard auditu bezpečnosti až po inštruktážne video ministerstva vnútra Uteč – Skry sa – Bojuj“, reagovalo pre Brainee ministerstvo vnútra.
Bezpečnostné audity sa reálne uskutočnili len na vysokých školách. Ministerstvo vnútra zároveň vypracovalo „základné princípy zodolnenia mäkkého cieľa“ a v roku 2025 vláda schválila Akčný plán pre ochranu mäkkých cieľov. Ten zahŕňa:
- príručku pre vypracovanie bezpečnostného plánu,
- metodiku pre budovanie kamerových systémov,
- aktualizáciu príručky pre zamestnancov škôl k reakcii na krízové situácie,
- simulačné cvičenia a školenia,
- odborné vzdelávanie pre zamestnancov škôl,
- vytvorenie centrálneho informačného bodu,
- koordináciu medzi rezortmi,
- podporu legislatívnych zmien.
Ministerstvo vnútra dnes pripravuje aj Koncepciu ochrany mäkkých cieľov do roku 2030. Má ísť o prvý dlhodobý strategický materiál, ktorý spojí štát, samosprávy aj akademické prostredie. To znie ambiciózne. No otázka, ktorú si kladú rodičia aj učitelia, je jednoduchá - je moja škola dnes bezpečnejšia než v roku 2024?
Kamery, ktoré ešte nie sú všade
V roku 2024 hovoril vtedajší policajný prezident Ľubomír Solák otvorene: „Na stole je otázka detekčných rámov, strážnej služby, turniketov alebo kamerového systému. Pri tom množstve škôl je každému jasné, že sa to nedá aplikovať na každú školu. Práve preto ich budeme kategorizovať.“
Plošná kategorizácia základných a stredných škôl však zatiaľ nevznikla v podobe, ktorú si verejnosť predstavovala. Ministerstvo vnútra potvrdzuje, že projektová dokumentácia pre systémové riešenie bezpečnosti bola spracovaná, no má „klasifikáciu limitovanej informácie“.
Pilotné testovanie prebehlo najprv len na troch policajných školách, neskôr sa rozšírilo o ďalších šesť. Dôvod bol praktický - niektoré školy mali kamery, iné nie. Cieľom je „komplexné end-to-end riešenie“, ktoré zohľadní rôzne podmienky a zároveň realitu verejných financií, uvádza ministerstvo.
Inými slovami, štát vie, že školy sú veľmi rozdielne. Vie, že nie všade sú kamery. Vie, že niekde nie je ani uzamknutý vstup. A snaží sa navrhnúť systém, ktorý by to riešil postupne, nie revolučne.
Policajt ako kontakt, nie strážnik
Jednou z najsilnejších myšlienok po tragédii v Prahe bol „policajt pre každú školu“. Už vtedy zaznievalo, že nejde o nepretržitú prítomnosť, ale o kontaktnú osobu.
Ministerstvo vnútra dnes hovorí skôr o širšom systéme prevencie než o fyzickej prítomnosti uniformy v budove. Kľúčovým prvkom sa stala kampaň „Prelom ticho – Bezpečne na školách“, ktorá má „posilniť bezpečnosť školského prostredia a vytvárať atmosféru, v ktorej sa žiaci, učitelia a rodičia neboja hovoriť o problémoch, ktoré môžu viesť k vážnym incidentom.“ V prvých týždňoch sa do nej zapojilo 16,4 percenta všetkých základných a stredných škôl na Slovensku s pozitívnou spätnou väzbou.
Realizujú sa tematické semináre pre pedagógov, ktorí sa majú naučiť rizikové situácie rozpoznať a riešiť „profesionálne a zároveň citlivo“. Ťažisko sa tak presunulo z polície na školu samotnú.
Škola ako priestor prevencie
Ministerstvo školstva ide ešte viac psychologickou cestou. Od nástupu Tomáša Druckera v 2023 stavia bezpečnosť najmä na prevencii a duševnej pohode. Vznikol legislatívny balík, ktorý:
- zavádza pojem ochrany duševného zdravia,
- posilňuje ochranu učiteľov,
- rozširuje zodpovednosť aj na rodičov,
- zlepšuje prenos informácií medzi školami a poradenskými zariadeniami.
Rezort rozbehol projekt Dáta o duševnom zdraví, publikoval prvú výskumnú správu a spustil reprezentatívny výskum, ktorý má vytvoriť základ pre dlhodobý systém podpory. Vo februári 2025 vstúpila do platnosti aj nová smernica k prevencii šikanovania. A k tomu ešte vznikla historicky prvá databáza preventívnych programov a digitálny portál ePoradenstvo.
A čo konkrétne v triedach?
Ministerstvo pripravilo tri príručky pre rôzne vekové kategórie, ktoré obsahujú 33 plánov hodín zameraných na duševnú pohodu a bezpečné prostredie. Ide o 45-minútové triednické stretnutia, ktoré majú posilniť sociálnu a emocionálnu gramotnosť, zlepšiť klímu v triede a pôsobiť preventívne proti šikanovaniu a agresii.
Školy ich môžu zaradiť ako samostatný predmet, do občianskej náuky či do triednických hodín. Dôležitá veta z odpovede rezortu znie: „Školy majú tieto príručky voľne k dispozícii a je na nich, ako ich budú využívať.“ A práve tu sa láme realita.
Bezpečnosť na školách sa dnes menej rieši kovom a viac kultúrou. Menej rámami a viac rozhovorom. Štát vytvoril manuály, plány, stratégie a kampane. Fyzické zabezpečenie je zatiaľ skôr v pilotnej fáze a v budúcnosti.
Slovensko sa rozhodlo ísť cestou prevencie, nie pevností. Otázka však zostáva - stačí to v svete, kde sa hrozby menia rýchlejšie než učebné osnovy?
