Slovenský klenot, ktorý nám závidia aj v širokom okolí. Impozantné hory s nádhernými výhľadmi a prírodou, to sú naše Tatry. Zamyslel si sa však niekedy nad tým, prečo sa tak volajú?
V tomto konkrétnom príklade slovo Tatry alebo Tatra pochádza z nárečových slovanských slov označujúcich kamenistú pôdu alebo skaly, ako napríklad toltra, ktoré používali ukrajinský Huculi. S názvom Tritri, ako toto pohorie nazval české knieža Boleslav II. na svojej smrteľnej posteli, sa prvýkrát stretneme v roku 999 n.l.
Označenie Tatry sa podľa spisovateľa Antona Mareca po prvýkrát objavilo v roku 1125 v Kosmasovej kronike a neskôr aj v listine vyznačujúcej hranice szczyrzyckého opátstva. V Uhorsku sa s tvarom Tatry, respektíve Tatri, stretneme prvý raz až v roku 1549 vo Wernherovej knihe O podivuhodných vodách Uhorska.
Podobne „nudný“ pôvod svojho názvu má aj naša najdlhšia rieka. Slovo Váh pochádza podľa jazykovedca Juraja Hladkého z germánskeho Woge, čiže vlna alebo vlniaca sa voda. Rieka tento názov dostala ešte pred príchodom Slovanov.
Draci na Slovensku
Na Slovensku však máme aj zaujímavejšie názvy opradené zaujímavými legendami a poverami. Pekným príkladom je Dračia studňa v Bielych Karpatoch. Ide o nádherné travertínové vodopády, ku ktorým ťa zavedie náučný chodník Bolešov – Krivoklát. Podľa legendy tento názov dostal podľa draka, ktorý žil v týchto lesoch. Keď sa však mesačný svit oprie o trblietavé pramene tečúcej vody, skutočne pripomínajú dračie zuby. A pri zimných mrazoch je podobnosť ešte väčšia.
A keď ťa bavia podobné legendy tak tento náučný chodník ťa zavedie aj ku Kozím rohom, ktoré boli údajne súčasťou prastarého Kozieho kráľovstva, z ktorého zostal už en tento špecifický skalnatý útvar.
Čerti v Tatrách
O názvy v ktorých sa vyskytuje diabol alebo čert veru v našich horách nie je núdza. Čertových skál máme hneď niekoľko no asi najznámejšia je Skalný hríb Čertova skala, ktorá sa nachádza v prírodnej rezervácii Boky na južnom úpätí Kremnických vrchov. Vo vysokých Tatrách potom môžeš nájsť vrch Satan, vedľa zas Diablovinu, Pekelník, Satanovo či Diablovo sedlo a na hrebeni nájdeš aj Pekelníkovu štrbinu.
Všetky miesta spájajú legendy spojené so samotným pekelným pánom, ktorý si v tej oblasti schoval všetok svoj poklad. A na každého kto sa ho pokúsi vziať, zhodí pár skál. Všetky legendy sa v týchto padajúcich skalách zhodujú a majú pravdu. Zo strmých stien často padajú kamene, kvôli čomu je na vrch Satan povolený výstup len v sprievode horského vodcu.
Ďalší vrch, ktorý dostal názov podľa strašidelnej legendy je Katova skala nad Sklabinským Podzámkom. Skala údajne slúžila hradu Sklabiňa ako miesto na vykonávanie spravodlivosti. Vraj z jeho vrcholu zhadzovali odsúdených zlodejov a neposlušných poddaných.
Všetky podobné názvy sú však mladé a pochádzajú z obdobia spisovného úzu v minulom storočí. Názvy prírodných lokalít ako Grapa, Črchľa, Čierťaž, či Kykula však mohli vzniknúť z nárečových slov, alebo z archaizmov už na konci 18. storočia.
