Prvýkrát k tomu malo na Islande dôjsť na prelome deviateho a jedenásteho storočia. V príbehu má nie práve kladný hrdina, bojovník, berserk, básnik a čarodejník v jednej osobe Egill Skallagrímsson, privolať hnev landwætta, Duchov zeme, na kráľa Erika a kráľovnú Gunhildu.
Kliatbu realizoval tým, že vystúpil na skalisko, z ktorého bol dobrý výhľad na kráľovské sídlo. Tam do zeme zabodol dlhý lieskový kôl, popísaný výhražným textom. Na jej vrchol pripevnil čerstvo sťatú konskú hlavu, ktorá sa musela pozerať priamo na miesto, ku ktorému kliatba privolávala hnev duchov.
Počestný človek by sa k takto znesvätenému kopcu nepriblížil ani na dohľad. A hoci formálne na zrušenie kliatby stačilo sňať hlavu z kola a zakopať ju do zeme, odvahu na to našiel málokto. Skrátka, níðstöng, ako sa táto rituálna prax volala, bola príliš silná káva aj na Vikingov.
Turistické ceduľky a repelenty proti duchom
Jej prapôvod je možné dohľadať v pohanskom Švédsku, pri tréníð, básnických paliciach, a marar-póll, tyčiach vyzdobených lebkami. Básnické palice boli ozdobené runovým textom, alebo karikatúrou popisujúcou príbeh miesta alebo jeho majiteľa. Označovali však aj pamätné lokácie severských dejín: kameň, u ktorého mal božské vnuknutie nejaký panovník, či čistinu, kde došlo k významnému boju.
Marar-póll, pripomínajúce výjavy z nočných môr, boli iné. Runový popisok na nich bol krátky, vo forme zaklínania alebo kúzla. Lebky na nich rozvesené, poväčšine zvieracie, odháňali zlé sily od usadlostí. Jamky svojich očí pozerali „von od sídla“, aby ho strážili.
Egill Skallagrímsson bol podľa vikingských ság prvým, kto jedno aj druhé spojil dohromady, a vytvoril tým zlé kúzlo. Kliatbu povýšil básňou a konskou hlavou označil cieľ.
O tom, že níðstöng, preklínacie koly s konskými hlavami, boli skutočne „za čiarou“, asi najlepšie vypovedá to, ako zriedka boli v minulosti používané. Príkladov je známa len hŕstka, hoci o každom z nich historické zdroje nad očakávania obsiahlo referujú. Bola to mimoriadnosť.
Väčšinou išlo o prípady zrady, zbabelosti, krvavých sprisahaní a mocenských prevratov. Situácia, v ktorej sa previnilec vyhol svetskej spravodlivosti, stal sa bežnými prostriedkami nepostihnuteľný, a preto je k nemu privolaná zloba duchov.
Básnik, mäsiar, tesár aj čarodejník
„Kliatieb tohto typu bolo relatívne málo aj preto, že celý proces výroby níðstöng nepatril k ľahkým,“ vysvetľuje pre Atlasobscura Tómas Albertsson, ktorý v islandskom Eyrarbakki spravuje Múzeum pohanskej mágie. V podstate ich musí vytvoriť niekto ovládajúci um básnika, mäsiara, tesára i čarodejníka.
Zveršované prekliatie vpísané alebo vyrezané na kole musí mať presne osem riadkov. Runový text sa nesmie potom, čo je tyč zabodnutá do zeme, dotýkať povrchu. Ale tiež ho nesmie postriekať krv z čerstvo sťatej hlavy. V ôsmich riadkoch musia byť popísané všetky náležitosti, teda nielen adresát kliatby, jeho previnenie a privolanie pomsty, ale aj v nich musí byť podpísaný odosielateľ.
O využívaní kliatby v modernom svete sa dozvieš na ďalšej strane článku.
