Lea sa narodila na Liptove a s prírodou je spätá už od malička. Študovala a žila päť rokov v Dánsku. Jej láska ku slovenskej divočine ju ale priviedla domov. Spolu s Erikom Balážom založili netradičný a inovatívny spôsob spájania ľudí s prírodou, aplikáciu Lesmír.
V skratke opíš, čo to vlastne Lesmír je?
Lesmír je digitálny sprievodca slovenskou prírodou vo forme mobilnej aplikácie. V apke nájdeš tematické “lesmírne chodníky”, ktoré ti na rôznych miestach na Slovensku, aktuálne v Tatrách a v okolí Bratislavy, priblížia určitý prírodný fenomén. Dozvieš sa napríklad ako žijú vlky či medvede, ako dokážu stromy komunikovať prostredníctvom húb v pôde, alebo ako rozoznať vtáky podľa spevu. Funguje to tak, že aplikácia ti postupne, ako prechádzaš trasou chodníka, na základe tvojej GPS polohy odomyká krátke videá. Súčasťou videí sú kreslené animácie, reálne zábery zvierat a historické snímky krajiny.
Ste v tíme viacerí. Akú úlohu zohrávaš ty?
V tíme sme aktuálne štyria: ekológ a ochranár Erik Baláž, ktorý s celým nápadom prišiel, programátor Jakub Mrocek, ktorý vyvinul a spravuje aplikáciu, Evka Švecová sa stará o marketing, a ja projekt koordinujem a tvorím obsah lesmírnych chodníkov spolu s rôznymi odborníkmi a odborníčkami.
Ako ste prišli na túto myšlienku?
Nápad dostal pred približne dvomi rokmi Erik Baláž, ktorý sa celý život venuje skúmaniu divokej prírody a jej ochrane. Okrem toho roky sprevádza ľudí v divočine a vysvetľuje im “ako funguje príroda”. Účastníci sú z jeho sprievodov nadšení, je to pre nich silný zážitok, ktorý mení ich vzťah k prírode. Možnosť takéhoto zážitku však v slovenských národných parkoch takmer neexistuje, pretože to neumožňuje legislatíva. Dôsledkom je, že turisti majú veľmi málo informácií o prírode, ktorou prechádzajú. Nevedia, čo si môžu všímať, čo je tu hodnotné a zaujímavé. Preto sme vymysleli takúto digitálnu alternatívu.
Ľudia sa snažia chodiť vo väčšine prípadov do prírody aby si oddýchli od technologického zhonu a v Lesmíre vlastne robíte úplný opak. Užijú si tú prírodu turisti aj s mobilom v ruke?
Často sa stretávame s postojom, že do prírody mobil nepatrí a ľudia si tam chcú od technológií oddýchnuť. Tomu úplne rozumieme a súhlasíme, no zároveň máme za to, že výnimkou je aplikácia, ktorá ťa s prírodou viac prepojí. To Lesmír robí – na našich poznávacích chodníkoch používateľom vysvetľujeme, čo si môžu všimnúť bezprostredne vo svojom okolí a prečo je to zaujímavé. Človek si to následne môže „ohmatať“ a mať tak silnejší zážitok. Naša apka teda ľudí s prírodou prepája, neodvádza ich pozornosť niekam inam.
Venuješ sa momentálne Lesmíru na plný úväzok, alebo pracuješ niekde inde?
Áno, aktuálne sa na plný úväzok venujem tomuto projektu.
Narodila si sa na Liptove, obklopená nádhernou prírodou. Milovala si ju už od malička, alebo bol nejaký konkrétny moment, kedy si si našu prírodu zamilovala? Čo ťa najviac fascinuje na slovenskej prírode?
Myslím, že som k prírode mala blízko odmalička, ale viac času som v horách začala tráviť počas strednej školy. Napriek tomu, že nás rodičia k tomu nejako zvlášť neviedli, sme s mojim mladším bratom radi chodievali na túry najmä do Nízkych a Západných Tatier, ale aj rôzne po Slovensku - prespávali sme v útulniach, alebo len tak vonku. Na slovenskej prírode ma najviac fascinuje asi to, že sa v nej dá stratiť. Stále tu máme rozsiahle územia, kde nestretneš nikoho. Naša príroda má pre mňa stále to “tajomno”, ktoré v mnohých okolitých krajinách už stratila.
Aké sú tvoje koníčky? Čo rada robíš vo voľnom čase?
Stále ma baví niečo iné. Tieto týždne najradšej trávim čas v záhradke, oberám jablká a paradajky, zaváram ich a suším. Vo všeobecnosti veľmi rada robím veci rukami, baví ma robiť keramiku, háčkovať, variť, kresliť... Rada aj behám a chodím na dlhé prechádzky s mojim psíkom.
Študovala si na vysokej škole v Kodani. Čo si tam študovala a prečo si si vybrala práve túto školu?
Nikdy som nebola ten typ človeka, ktorý presne vie, čo chce v živote robiť. Po strednej som zvažovala viacero veľmi rôznych možností - architektúru, ekológiu, umelecké smery … Nakoniec vyhrala túžba spoznať svet, a tak som hľadala v zahraničí. V tom čase som bola veľmi pohrúžená do zdravého životného štýlu, zaujímala som sa o výživu a pohyb. Vďaka kamarátke som sa dozvedela o medzinárodnom odbore “Global Nutrition and Health” na univerzite v Kodani, ktorý sa mi pozdával.
Škola ma bavila, ale popravde ma viac ako samotný obsah učiva napĺňal život v medzinárodnej komunite mojich spolužiakov. Bolo nás okolo 30 ľudí z celého sveta - Zambia, Austrália, Etiópia, Chile, Filipíny, USA … V škole sa dával veľký dôraz na prácu v skupinách, čo nás nútilo sa navzájom spoznávať a hľadať riešenia napriek kultúrnym rozdielom. To ma veľmi vnútorne posúvalo. Okrem toho myslím, že mi prospelo sa v mladom veku naučiť o seba postarať, nájsť si prácu, ubytovanie, začleniť sa v cudzej krajine... Žila som tam 5 rokov, potom som sa rozhodla vrátiť na Slovensko.
Ako Dáni vnímajú svoju prírodu a turistiku v nej v porovnaní s nami? V čom si videla rozdiel?
V Dánsku vyzerá krajina a príroda dosť rozdielne od tej našej. Je veľmi pokojná, kultivovaná, predvídateľná, všade je vidieť zásah človeka. Nedá sa v nej stratiť. V Dánsku je mnoho značených trás, ale sú to skôr také príjemné prechádzky než turistika. Veľa Dánov chodieva za divočinou do susedného Švédska.
Čo si myslíš o stave slovenských národných parkov? Uberajú sa správnym smerom alebo by si niečo zmenila?
Reforma, ktorá bola schválená začiatkom tohto roku, je určite prvý dôležitý krok k pozitívnej zmene. Teraz bude podstatné správne nastaviť systém ich fungovania, tak aby ich cieľom bolo vzdelávať a poskytovať návštevníkom zážitok v divokej prírode. Myslím, že sa to ale začína uberať správnym smerom.
Majú mladí Slováci záujem o prírodu a turistiku?
Ťažko by som to vedela objektívne zhodnotiť, ale mám pocit, že áno! Napríklad našu mobilnú aplikáciu využívajú okrem rodín s deťmi najmä mladé páry vo veku od 20-35 rokov. O popularite turistiky hovorí napríklad aj vznik rastúcej komunity turistov Hikemates, ktorá je medzi mladými veľmi úspešná.
Máš nejakú obľúbenú turistickú trasu, ktorá ťa nikdy neomrzí a odporučila by si ju našim čitateľom?
Najradšej mám asi Západné Tatry. Ak by som mala odporučiť jednu trasu, asi by to bola Jalovecká dolina, a doliny ktoré sa na ňu napájajú - Bobrovecká, Hlboká a Parichvost. Koncom minulého storočia tu povodeň zničila prístupovú cestu na zvážanie dreva a dnes tu ako v jednej z mála dolín v Západných Tatrách vedie len chodníček pre peších turistov popri horskom potoku Jalovčianka. Od povodne človek do týchto dolín zasahuje len minimálne a pomaly tu vzniká divočina. Aj preto sme tu vytvorili lesmírny chodník Vesmír lesa - na ktorom sa dozviete ako stromy medzi sebou komunikujú, ako prebieha fotosyntéza, alebo ako vyzerá lesná pôda pod mikroskopom.
