Ruku na srdce - keby ti povedia, že kuracie prsia, ktoré si si práve vložil do košíka v supermarkete, sú zo sliepky, ktorá bola predtým dusená, mala neošetrené zranenia, týždne bola vyhladovaná, zrejme sa v nej nájde nejaká tá chemikália a ešte k tomu bola usmrtená umlátením, kúpil by si si ich?
Jasné, že nie, veď to znie priam nechutne. Aj napriek tomu si ľudia pred Vianocami s radosťou hádžu do vane s chlórovou vodou pridusené a vystresované (áno, aj to sa odrazí na chuti) kapry. Samozrejme, je to naša tradícia, ale dáva rovnaký zmysel ako mlátenie žien na Veľkú noc - žiadny.
Kaprie peklo
O zastavenie tejto krutej tradície sa snaží občianske združenie Humánny pokrok, ktoré spustilo petíciu pod názvom Kaprie peklo na ukončenie predaja živých kaprov na Slovensku. Aktuálnym cieľom je 15-tisíc podpisov. Svoj podpis už odovzdalo viac ako 14-tisíc ľudí.
„Od tejto regionálnej tradície sa pomaly odvracajú už aj v susedných krajinách. V Poľsku sa už väčšina maloobchodných reťazcov zaviazala predaj živých kaprov ukončiť. Je čas, aby sme sa aj na Slovensku posunuli v ochrane kaprov pred krutosťou do 21. storočia,” píše sa na webe petície.
Okrem toho pripomína, že aj keď kapry vnímame ako obyčajný kus ryby, aj oni majú vyvinutú nervovú sústavu, ktorá im umožňuje pociťovať bolesť podobne ako človek. Okrem toho si dokážu pamätať udalosti spred niekoľkých rokov.
Trpia a dusia sa
„Ryby držané v nevyhovujúcich podmienkach majú oslabenú imunitu, sú častejšie choré, horšie sa bránia voči parazitom a ľahšie podľahnú zraneniam.” To všetko máš potom na tanieri, keď v pozadí hrajú vianočné koledy.
Počas cesty kapra na štedrovečerný stôl sa s ním zaobchádza hrubo ako s drevom na kúrenie. „Siete a podberáky mu zraňujú telo, neraz aj odtrhnú plutvu, a je opakovane vystavovaný bolestivým dotykom a stiskom. Kapor strávi množstvo času mimo vody, kde sa dusí a nedokáže nadýchnuť.”
Následne kapor strávi v kadi na predajnom mieste neraz dni až týždne. Natlačený s ďalšími kaprami zápasí s nedostatkom kyslíka. Aj keď kapor dokáže prežiť mimo vody aj niekoľko hodín, je to však niekoľko hodín dusenia sa, stresu a prepadávania panike.
Chlór vo vani leptá žiabre a oči
„V igelitke či inej taške bez vody bojuje o život, a vydesený sa pokúša nadýchnuť kyslíku zo vzduchu, ktorý mu postačuje sotva na to, aby nezomrel ihneď,” píše občianske združenie.
Ešte predtým, než nakoniec zomrie, skončí na niekoľko hodín či dní vo vani. „Chlór vo vode kaprovi leptá jeho citlivé žiabre a oči. Kapry naviac svoje oči nedokážu zatvoriť, a chrániť sa tak pred dráždivým prostredím.”
Ľudia obvykle nevedia, ako funguje kaprie telo a nevedia ako predchádzať jeho nezmyselnému trápeniu. Mnohé kapry preto umierajú ešte po ceste z obchodu, alebo vo vani na početné zranenia či teplotný šok. Tie, čo prežijú, čakajú praktiky, ktoré poznáme skôr z hororových filmov. Zabíjané sú opakovaným úderom tupým predmetom do hlavy či odrezaním hlavy nožom pri plnom vedomí.
Pridali sa známe reťazce aj prvé mesto
Aj z tohto dôvodu sa viaceré supermarkety naprieč Slovenskom rozhodli skončiť s predajom živých kaprov pred svojimi predajňami. Je medzi nimi Kaufland, Kraj, Terno, Tesco, Billa a Lidl. A aby toho nebolo málo, pred niekoľkými dňami sa k výzve pridalo aj vôbec prvé slovenské mesto.
Stala sa ním Žilina, ktorá sa zaviazala prijatím Všeobecne záväzného nariadenia, že zakáže predaj živých kaprov na svojich pozemkoch. Tie podľa webu Žilinak predajcovia na parkoviskách a trhoviskách každoročne vystavujú zbytočnému strachu a bolestivému zaobchádzaniu.
„Chápeme potrebu riešiť túto problematiku zaobchádzania so zvieratami ako určitý humánny odkaz. Nie sme jediní, kto na území mesta rieši predaj kaprov, riešia to aj obchodné reťazce. Rozhodnutie, že na pozemkoch mesta a vo vlastníctve mesta bude zakázaný predaj živých rýb, je rekciou na túto tému a mesto musí ísť príkladom,“ uviedol žilinský primátor Peter Fiabáne.
Dá sa to aj inak
Je však nutné dodať, že mesto nemá páku na predajcov na súkromných pozemkov, ide však o prvú lastovičku o zmenu vnímania tejto morbídnej slovenskej tradície. Mnohí ľudia na internete síce zákaz predaja kritizujú, no uniká im to najpodstatnejšie.
Neznamená to totiž, že obľúbenú štedrovečernú rybu si Slováci už nekúpia. Jednoducho len skončí predaj živých zvierat a sním aj ich utrpenie. Nehovoriac o tom, že živého kapra si stále vieš kúpiť aj v humánnejších podmienkach. Tradícia tak zostáva, len sa prispôsobuje podmienkam 21. storočia.
