Už dlhé roky je podpísaný pod veľkými česko-slovenskými televíznymi šou, akými sú napríklad SuperStar, Let’s Dance či Tvoja tvár znie povedome. Aj napriek tomu, že hudba ho baví, netrúfol by si prihlásiť sa na casting do speváckej alebo tanečnej šou. Pepe Majeský nikdy nemal ambíciu byť na obraze, svoje miesto si našiel ako režisér a kreatívny producent.
„Baví ma tvoriť a vymýšľať. V pozadí mám svoje miesto a neplánujem ho meniť,“ hovorí pre Brainee Pepe Majeský.
Kedysi tu bola éra kontajnerových reality šou, potom nastúpila éra speváckych šou typu SuperStar. Akú majú životnosť?
Momentálne robíme desiaty ročník SuperStar, pričom krajiny, ako napríklad Nemecko či Amerika, sú už na čísle dvadsať. Samozrejme, sú to nepomerne väčšie štáty, no talentové šou u nich stále fungujú a bavia divákov.
Čo je v zahraničí momentálne „in“? Aká éra by mohla prísť v najbližších rokoch na Slovensko?
Vždy sa to mení podľa aktuálneho roku a toho, čo divák chce. Teraz napríklad fungujú pozitívne emócie, pretože ľudia už majú plné zuby negatívnych správ. Vďaka programom s pozitívnou emóciou sa odreagujú a myslím si, že týmto smerom pôjdeme ešte dlho.
Taktiež je dôležité povedať, že takto veľké talentové šou v rámci reality a zábavy vznikajú raz za desať až pätnásť rokov, je to obrovská mašinéria. Chodíme aj po TV marketoch a za posledné roky nič také globálne nevzniklo.
Je niečo, čo vám v slovenskej a českej televízii chýba?
Ak sa bavíme o mojom osobnom vkuse, rád by som videl niektoré šou na obrazovke, no tie nie sú buď mainstreamové, alebo už prešiel ich čas. Ak sa však bavíme o divákoch, myslím si, že si môžu vyberať.
Čo radi sledujete v televízii vy?
Rád si pozriem napríklad kuchárske šou, no na Slovensku ich nemáme toľko, ako v Čechách alebo vo svete. Taktiež sa snažím pozrieť si čo najviac aktuálnych seriálov a to, čo teraz beží vo svete zábavy.
Je pre slovenské televízie jednoduchšie kúpiť si licenciu na program, ktorý už funguje v zahraničí, ako pripravovať nové programy?
Slovensko je príliš malé na to, aby vymýšľalo vlastné šou. Nejde o to, že by sme ich nevedeli vymyslieť, ale nemáme na to čas ani financie. Nehovorím však o seriáloch, ale o šou v oblasti reality a zábavy.
Keďže jednotlivé šou fungujú v zahraničí, vieme ich odkúpiť a adaptovať na naše pomery. Zároveň však musíme pozerať na to, že nie všetko, čo funguje v zahraničí, ide aj u nás.
Napríklad v šou Tvoja tvár znie povedome sa ženy prezliekajú za mužov a naopak, pričom pre možno konzervatívnejších Slovákov to môže byť cez čiaru. Máte nastavené hranice, čo už do televízie nepatrí?
Hranice sú vždy dané sebareflexiou, bibliou programu a tým, čo vnímajú diváci. Na začiatku, keď sme prinášali Tvoju tvár, sme viedli dlhé debaty o tom, čo je cez čiaru z hľadiska striedania pohlaví. Rozhodli sme sa to robiť decentnejšou formou, v niektorých krajinách v zahraničí je to iný hardcore. Spočiatku sme mali obavy, ale dodnes je to jeden z najúspešnejších formátov.
Prečo si niektoré zábavné programy ľudia na Slovensku hneď zamilujú a niektorým dajú košom?
Závisí to predovšetkým od vkusu a momentálneho nastavenia. Každý program nejakým spôsobom reaguje na vkus diváka, teda na to, čo sa mu páči. Stále však platí - tisíc divákov, tisíc chutí. Každému sa nedá vyhovieť.
Ak sú napríklad zlé ohlasy na moderátora danej šou, uvažujete o zmenách?
Otázka je, čo sú zlé ohlasy. Pre mňa je relevantná sledovanosť, feedback, ktorý mám ako producent od televízie, a potom si spolu s mojím tímom prehodnocujeme, čo išlo a čo by sme mali zlepšiť. Čo sa týka moderátorov, porotcov či súťažiacich, výber konzultujem s televíziou.
Ak vycítime, že by bola potrebná zmena, urobíme ju, no zatiaľ sa mi nestalo, že by niekto urobil zlú prácu, a preto by som ho musel vymeniť. Je to skôr o tom, že máme veľa šou, ktoré majú veľa epizód, dielov a treba to obmieňať. Ak niečo funguje, nemám dôvod to meniť.
Poďme teraz k vašej osobnosti. Či už SuperStar, Tvoja tvár znie povedome, alebo Let’s Dance, to všetko sú spevácke, respektíve tanečné šou. Aký máte vzťah k hudbe?
Hudba ma baví, dovolím si tvrdiť, že jej rozumiem, preto aj robím tieto šou. Obdivujem všetkých, ktorí sa dajú na túto cestu, pretože divák vidí len výsledok na obraze, ale neuvedomuje si, aké kvantum roboty je za tým. Všetci majú môj rešpekt, pretože ja by som si netrúfol ísť ani na casting.
Nevadí vám, že ako režisér nie ste priamo na kamere a ľudia ospevujú či už súťažiacich, účinkujúcich, alebo porotcov?
Nemám a ani nikdy som nemal ambície byť na kamere. Baví ma tvoriť a vymýšľať. V pozadí mám svoje miesto a neplánujem to meniť. Každý by mal robiť to, v čom je najlepší.
Ako režisér a kreatívny producent musíte byť pravdepodobne aj dobrým psychológom, musíte si vybudovať rešpekt a dôveru ľudí. Darí sa vám to so všetkými?
Počas šou mám so súťažiacimi čisto profesionálny vzťah. Napríklad počas SuperStar je zaujímavé sledovať, ako sa mladí ľudia vyvíjajú pred kamerami. S odstupom času už vedia, kde je ich miesto.
Máte psychicky náročnú prácu, ako sa staráte o svoje duševné zdravie, aby ste nevyhoreli?
Mojím ozdravovacím duševným procesom sú moje dcéry, ktoré ma čakajú doma. Nehovorím, že ide o fyzicky ozdravovací proces, ale duševný určite. Všetok voľný čas, ktorého nie je veľa, sa snažím venovať rodine.
Približne koľko dní oddychu ročne si môžete pri vašej práci dovoliť?
Nemám to spočítané, ale ak mám napríklad dve veľké šou za rok, je to extrémne náročné. Aj keď som doma, neustále rozmýšľam, aké piesne či celebrity do jednotlivých šou vyberieme. Júl mám väčšinou voľný, ten sa snažím využiť na dovolenku s rodinou.
Dokážete na dovolenke vypnúť a neriešiť prácu?
Vtedy mám telefón bokom, iba občas skontrolujem maily, no snažím sa oddychovať a venovať rodine.
