Miluje adrenalín, a zachraňovanie životov. Aj preto si vybral prácu záchranára. 25-ročný Adrián však okrem práce v sanitke vyskúšal aj extrémne výškové práce. Vo voľnom čase precestoval stopom a na bicykli takmer celú Európu. O svojich zážitkoch sa s nami podelil v rozhovore.
Vyštudoval si strednú stavebnú v Nitre. Prečo si sa rozhodol pre takú zmenu a dal si sa na zdravotníctvo?
Počas sezónnej práce v nízkych tatrách som začal veľmi veľa chodiť na lyže, na skialp. Chodil som skoro stále sám, teda som sa často dostal do krízových situácií, ktoré som musel vyriešiť buď vďaka skúsenostiam alebo improvizovať.
Skombinoval som preto tieto turistické dni s jazdením s horskými záchranármi v stredisku a ski Patrolou. Počas týchto mesiacov sa mi veľmi zapáčila ich práca v teréne a ich nekonečné technické znalosti v každej situácií, chcel som byť ako oni.
S čím sa musí mladý začínajúci záchranár v sanitke vysporiadať?
Jednoznačne s nekonečnou hlúposťou ľudí. Je neuveriteľné, ako dokážu ľudia zneužívať záchranný systém a ešte neuveriteľnejšie je, ako im to prechádza a nič sa s tým nerobí. Na základe toho prichádza nechuť apatia a strata motivácie, pretože už viac slúžiš ako pomáhaš. Potom sa pozrieš na výplatu a je ti smutno.
Nedávno sa riešili platy lekárov. Nemáš pocit, že na zdravotníkov sa zabúda?
Záchranárom schválili tiež vyššie platy, ale neviem, koľko to reálne spravilo v tom, čo dostanú na účet. Mohlo by to byť ale lepšie platené. Ak chceš dobre zarobiť ako záchranár v sanitke, musíš mať aspoň 200 hodín za mesiac.
Aký by bol podľa teba ideálny plat pre záchranára v rýchlej záchrannej?
1500 eur v čistom na účet by podľa mňa stačilo, a v záchrankách by sa objavilo hneď viac ľudí, ktorí to chcú robiť.
Ako vyzerá taký bežný deň záchranára?
Bežný deň vyzerá tak, že si ráno prevezmeš sanitku po predchádzajúcej zmene, zväčša je všetko doplnené, ak nie, tak si doplníš. Skontroluješ exspirácie a dáš všetko do poriadku. Vypíšeš si všetky papiere o tom, že sanitka je pripravená a v poriadku. A čakáš na výjazd.
Ak sa nič nedeje, tak robíš poriadok na stanici. Niekedy sa stane že máš celý deň pokoj - to je ale ozaj zriedka. Potom sú tu dni, keď si nestihneš ani prebrať záchranku a na konci zmeny z nej len vypadneš. Vždy je ten deň iný, to je na tom skutočne krásne. Ráno nevieš, aký budeš mať deň.
Aké je to prísť k nehode alebo k pacientovi ako prvý?
Chaos, stres, panika. Nádych, výdych a už ste tam len ty kolega a zranený. Pustíš sa do práce a robíš veľa vecí automaticky, veľa modelových situácií strašne pomáha. Je to nekonečný drill. Nemáš čas dumať a vymýšľať, buď to vieš ty, alebo kolega.
Ktorý výjazd ti utkvel najviac v pamäti a prečo?
Keď sme prišli k jednej staršej pani bola strašne nepokojná, všetky parametre mala v poriadku len sa sťažovala, že už viac dní nevie zaspať a že by si strašne potrebovala oddýchnuť. Rozprávala nám, ako má celú rodinu rozhádanú kvôli očkovaniu. Jedna strana ju do toho tlačila, druhá zase strašne bojovala proti očkovaniu. Prezradila nám ale, že sa potajme dala zaočkovať, že to ale nemáme nikam zaznamenávať.
Tak sa kolegyňa rozhodla dať jej skutočne bežnú dávku diazepamu na uvoľnenie. Po podaní asi o 30 sekúnd pani prestala hovoriť, zavrela očí, ovisla jej hlava a prestala dýchať. S kolegyňou sme zmeraveli a začali sa chystať na oživovanie. Našťastie sa asi po 20 sekundách zatajeného dychu zhlboka nadýchla a niečo zamrmlala. Cca o 5 minút už s nami normálne hovorila. Všetko nakoniec dobre dopadlo a pani sa dobre vyspala.
Zachránil si niekomu život? Musel si niekoho oživovať?
Tak tých výjazdov na hrane bolo viac, či už podrezané žily, úrazy alebo pokusy o otravu, bodnutia nožom. Ide o sekundy a tomu sa prispôsobuje celý priebeh výjazdu.
Aké najčastejšie prípady ste museli riešiť?
Starších ľudí, ktorým sa zdravotný stav rýchlo zhoršil, úrazy, nedodržanie liečby, a klasika - infarkty a cievne mozgové príhody.
Aké je to zachraňovať človeka v idúcom aute na našich slovenských cestách? Musel si robiť nejaké špeciálne ošetrenia za jazdy?
O cesty by možno ani tak nešlo, skôr sú problém vodiči, ktorí sú veľakrát tak arogantní a neohľaduplní, že to komplikuje celý priebeh dopravy do nemocnice. Za jazdy sa snažíš vykonávať toho čo najmenej, lebo je to skutočne nebezpečné aj pre pacienta aj pre posádku sanitky.
Stalo sa ti, že ste mali výjazd k falošnému, vymyslenému prípadu? Ako sa takáto situácia rieši?
Denne aj dva - trikrát. Niekedy sa otočíš na päte a inokedy tam musíš šaškovať a nakoniec pacienta aj tak zobrať do nemocnice lebo na tom trvá.
Pred týmito zamestnaniami si mal aj niekoľko zaujímavých brigád. Čistil si napríklad výškové budovy. Čo si všetko musel robiť?
Počas vysokej školy som robil výškové práce pre jednu firmu v Bratislave. Bola to veľmi dobrá skúsenosť, montáže, umývanie okien, výmeny okien, montáže klímy, žalúzie, robenie fasád, nosných prvkov, no čo si len zmyslíš, treba to spraviť a je to vysoko tak tam ideme.
Ako je to platené, dá sa na tom dobre zarobiť?
Každá zákazka je úplne iná, platená buď na hodiny alebo na výkon. Ale hýbeš sa v rozmedzí 100 až 250 eur na deň práce na lane. Niekedy päť hodín inokedy zas pätnásť.
Viem o tebe, že si precestoval krížom krážom po Európe a väčšinu stopom alebo na bicykli. Aký je tvoj najväčší zážitok z týchto ciest?
Áno, cestoval som v celku dosť. Raz sme si dali taký stopovací trip s kamarátmi, že kto sa prvý dostane zo Španielska z Madridu do Portugalska k oceánu cca 650km. Boli sme tri dvojice, pravdaže sme s priateľkou vyhrali.
Raz som šiel aj z práce v Belgicku domov stopom na Vianoce, to bolo tiež veľmi výživné. Na bicykli som si dal Francúzsko Anglicko, Holandsko Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko. Každá cesta bola veľký zážitok hlavne skoro vždy na hrane alebo už cez. (smiech)
Akými všetkými brigádami si v zahraničí prešiel?
V Belgicku som napríklad cez víkendy robil rozvoz zásielok v meste na bicykli. Tak som za sobotu a nedeľu na bicykli spravil aj 200kilometrov. Paradoxne za rovnaké prachy ako tie výškové budovy, tiež 100 až 250 eur na deň, záležalo aké som mal nohy.
Ktoré z týchto všetkých povolaní bolo najťažšie a prečo?
Najťažšie fyzicky určite práca na lane, nie si stabilný a musíš využívať na niektoré úkony úplne iné svaly ako keď tú istú prácu vykonávaš zo zeme. Niekedy aj našraubovať jednu matku ti dá zabrať.
Práca na záchranke je zase náročná z psychického hľadiska. Niekedy počas 24-ky ani nespíš a musíš riešiť neľahké úlohy ktoré ti výjazdy prinášajú, hlavne mentálne. Ale občas naložiť 150kg pacienta do záchranky dá zabrať aj fyzicky. (smiech)
Momentálne pracuješ ako zdravotník vo vojenskom útvare. Je to už tá pravá práca, ktorú si si vysníval? Aký je najväčší rozdiel robiť zdravotníka v armáde a záchranára v sanitke?
Je to úplne iný druh zdravotníctva. V čase mieru je to hlavne o kurzoch, vzdelávaní, cvičeniach, a výcvikoch. Nie som ani zďaleka tam kde by som chcel byť. Idem to vyskúšať na výber ku špeciálnym silám na výsadkársku pozíciu. Tak ak sa mi podarí dostať sa ďalej, tak až potom uvidím či je tento smer dostatočne adrenalínový, aby ma uspokojil.
