Bartoš vyštudoval Fakultu masmediálnej komunikácie na UCM v Trnave v programe teória digitálnych hier. Dnes na tejto fakulte pôsobí ako externý lektor. Zaoberá sa tvorbou hier a technológiami s nimi spojenými. Od roku 2017 tvorí hry s komerčným využitím.
Kedy si s tvorbou hier pre virtuálnu realitu začal a čo ťa k tomu viedlo?
O virtuálnu realitu som sa začal zaujímať v roku 2012, kedy vývojárska spoločnosť Oculus spustila svoj kickstarter. Ich prvá náhlavná súprava Dev kit 1 mi prišla technicky slabá, ale jej druhú verziu som si už objednal. Vtedy som sa do virtuálnej reality (VR) začal ponárať trochu viac. Prvú plnohodnotnú hru som pre VR vytvoril v roku 2016, bol to Egg Time.
K tvorbe VR ma viedlo viacero dôvodov. Vďaka napredujúcemu hardwaru sa zdala dostupnejšou pre tvorcov ako aj konzumentov, a preto som rád vstúpil na toto zdanlivo nové a neprebádané pole. VR ponúka úplne iný pocit keď je hráč priamo vo vnútri hry, ako keď sa len pozerá na 2D plochu monitora. Ešte aj dnes je veľké množstvo ľudí, čo si VR ani len nevyskúšalo a prichádzajú o veľa.
Čo ťa najviac fascinuje na tvorbe hier? Kde čerpáš inšpiráciu?
Programovanie a samotná tvorba hry ma vie do veľkej miery úplne pohltiť. Rád skúšam nové veci, mechaniky, grafické štýly a zobrazenia. Samotný proces realizácie nápadu a vidina jeho finálneho produktu sú pre mňa zábavné a motivujúce.
Nechávam sa inšpirovať vecami, ktoré ma aktuálne zaujímajú, prípadne niečím, čo vo mne zanechalo nejaký dojem. Nemusia to byť ani herné záležitosti. Keďže ma zaujíma elektrotechnika, tak napríklad oprava pokazeného televízora bola jednou s inšpirácií na tvorbu VR hry, kde hráč opravuje elektroniku.
Vytvoril si radu zaujímavých a ocenených hier, na ktorú z nich si najviac pyšný, respektíve ktorá z nich je podľa teba najlepšia?
Hra HRDINA je jedna z tých kde si myslím že sa mi moja pôvodná myšlienka najviac podarila naplniť. Hra používa na generovanie levelov hudbu od českej kapely Zrní. Jeden ich album je možné počuť celý počas jej hrania. Nie je to ťažká ani komplexná hra, a mnohým môže prísť ako fádna a príliš jednoduchá. Bol to však zámer, aby si človek vychutnal hudbu v sprievode vizuálne stvárnených obsahov pesničiek. Páči sa mne, samotnej kapele, hráčom, čo potvrdzujú hodnotenia na Steame a aj odbornej verejnosti o čom svedčí ocenenie ktoré hra získala od SGDA (Slovak Game Developers Association).
Pre viacerých je relax pracovného života práve hranie hier. Ako je to u teba? Ako tráviš svoj voľný čas?
Svoj voľný čas trávim prevažne za počítačom, buď programujem hry, programy alebo hrám niektorú z obľúbených hier. Prípadne odpočívam pri filme alebo seriály. Nepohrdnem sem tam ani nejakou turistikou.
Nestáva sa ti, keď dlho pracuješ na jednej hre, že ťa to prestane baviť? Nestrácaš občas motiváciu?
Ak má hra kvalitný základ a vidina finálnej podoby hry je jasná a dosiahnuteľná, tak ma motivácia neopúšťa. Horšie je ak sa nedarí, nefunguje mechanika, je chyba v kóde a podobne. Komplexnejšie hry ktoré tvorím ako jediný člen tímu vyžadujú veľké úsilie na úspešné dokončenie. Býva to niekedy frustrujúce a motivácia klesá. Niekedy je lepšie celý projekt zavrhnúť a začať znova. Často to pomáha.
Okrem tvorby hier aj vyučuješ na univerzite. Nerozmýšľal si, žeby si sa len naplno venoval
programovaniu hier?
Bolo by to fajn, ale ako tvorca takýchto menších hier to zatiaľ beriem ako zábavu. Ak by sa mi podarilo vytvoriť niečo naozaj fenomenálne, je predpoklad, že by som sa tomu venoval naozaj na plno.
Tvoj hlavný príjem je teda z práce na univerzite?
Môj hlavný príjem je už dlhoročne na pracovnej pozícii, ktorá sa dá čo najjednoduchšie nazvať ako „správca serverov“, je to však komplikovanejšie. Vyučovanie na univerzite beriem tiež ako hobby.
Ktoré sú tvoje najobľúbenejšie hry vo virtuálnej realite? Aký štýl hier ťa baví?
Keďže preferujem hry typu FPS (First-person shooter) patria aj vo VR medzi moje obľúbené. Ako príklad môžem uviesť HL Alyx, Pavlov VR. Ale rád si zahrám aj taký Beatsaber, ktorý vie zaujať hráčov ale aj úplných nováčikov.
Hraničí podľa teba dnešné hranie hier u mládeže s gamblingom? Čo by si odkázal dnešnej mládeži, ktorá trávi hraním hier až príliš veľa času?
Tvorcovia veľkých titulov sa často snažia monetizovať čo najviac aspektov svojich hier, prvky gamblingu sa tam určite nájdu. Považujem to však len za vyhadzovanie peňazí a nie gambling. Pri gamblingu je šanca na finančnú odmenu, ak niekto nakupuje lootboxy, skiny a iné kozmetické doplnky tak kupuje len produkty, zväčša bez možnosti premeny na reálne peniaze. Vidím problém pri menších deťoch, ktoré nechápu že sa dostávajú do istej závislosti a míňajú cent po cente najmä na mobilných zariadeniach.
Nachádzajú sa v odvetví programovania hier aj ženy? Myslíš si, ži by mohli byť dievčatá budúcnosťou herného priemyslu?
Ženy sa nachádzajú v každom odvetví a určite patria aj do herného priemyslu a programovania. Dnes sú bariéry oveľa menšie a recepcia spoločnosti je k tomu naklonená. Myslím, že sa to v blízkej budúcnosti bude viac dorovnávať. Možno už aj preto, že hry sa začínajú brať vážnejšie a nie len ako hračka pre malé deti. Vie to byť aj veľký biznis.
Aký je rozdiel medzi tvorbou klasickej videohry a hry pre virtuálnu realitu?
Rozdielom je hlavne uhol pohľadu a fakt že tvorba VR hry by nemala byť samoúčelná. Na začiatku vzniklo veľa hier ktoré boli určené pre bežné zobrazenie na monitore a až neskôr bola pridaná podpora pre VR. Tieto hry však neponúkajú optimálny zážitok. Ak sa hra netvorí od začiatku primárne pre VR nebude to vo finálnom výsledku kvalitný výstup. Tvorba takejto hry hlavne prináša mierny diskomfort, kedy tvorca hry musí neustále prechádzať medzi prácou na monitore a VR headsetom. Veľmi to spomaľuje samotnú tvorbu, ale je to neoddeliteľná nutnosť.
Je virtuálna realita budúcnosť hier? Aký ma podľa teba potenciál a čo všetko sa v nej dá robiť?
Potenciál je extrémny, virtuálna realita je určite súčasťou budúcnosti, no predpokladám že s pribúdajúcim výkonom mobilných zariadení budeme mať v budúcnosti prevahu AR (Augmented Reality).