Andrea Kopecká má originálny štýl, do kože vpisuje aj tradičné slovenské motívy. Kerky by si si však nemal vyberať na základe toho, čo je momentálne „in“. Mohol by si sa popáliť.
„Je to nesprávny prístup, nie je to fast fashion priemysel, kde sa dajú sledovať trendy. Rozhodnutie a význam tetovania musia byť v ľuďoch zakorenené. Musia si za svojou voľbou stáť, nech je akákoľvek,“ hovorí Andrea Kopecká pre portál Brainee.
Koľko keriek máš ty?
Mám potetovanú celú ruku, dve kerky mám na nohách a jednu cez bok. Ide o viaceré tetovania spojené do tematických celkov.
Viažu sa na konkrétnych ľudí, miesta, prípadne udalosti?
Ani nie, ich význam je skôr naviazaný na oblasti môjho života. Mám výšivku, s ktorou pracujem, odkazy na umenie, ktoré som študovala, a potom abstraktné prvky rôznych tvarov prepojené do kompozičného celku. Uvidím, čo príde, plánujem aj ďalšie.
Tetovala si si niektoré z keriek sama alebo vždy vyhľadávaš iných tatérov?
Jednu kerku som skúšala sama v začiatkoch, keď som sa učila tetovať. Vtedy som nemala takmer žiadne tetovanie, prirodzene ma zaujímalo, aké to je. Potom som to zverila do rúk Ondrashovi a ďalším trom kolegom.
Niektorí ľudia sa pri prvom tetovaní boja bolesti. Stalo sa ti, že by niekto skolaboval?
Paradoxom je, že klienti pri tetovaní skôr zaspia. Doposiaľ neskolaboval nikto, no stáva sa, že sa niekomu zatočí hlava alebo mu je na odpadnutie, má to súvis so stresom. Dá sa tomu predísť, ak klient príde na tetovanie oddýchnutý, vyspatý a najedený. Je to chvíľkový stav, ktorý po podaní cukru a krátkom oddychu pominie.
Odmietla si už nejakú zákazku?
Odmietam zákazky, ktoré nekorešpondujú so štýlom, ktorému sa venujem. Taktiež v prípade, ak nie je možné technicky zrealizovať predstavu klienta. To je problém najmä pri prekrývačkách.
Na druhej strane, tetovala si už niečo, čo ide mimo tvoj štýl, prípadne nejakú ideológiu s negatívnou konotáciou?
Čo sa týka štýlov, vyskúšala som si realistiku, oldschool či mandaly. Nenapĺňalo ma to, a preto som sa rozhodla nepokračovať v tom. Samozrejme, netetovala by som niečo, čo hlása akúkoľvek nenávistnú ideológiu či obmedzovanie ľudských práv a slobôd.
Čo najzvláštnejšie si doposiaľ tetovala?
Najbizarnejším zážitkom pre mňa stále je čiernenie ušného lalôčika. To množstvo krvi, ktoré sa odtiaľ valilo, bolo väčšie, ako množstvo farby, ktorá sa mi držala v ihle. Bolo to akoby som tetovala kĺzavého slimáka.
Tetuješ aj v oblasti intímnych partií?
Nie, ale predpokladám, že by to bol podobný zážitok ako čiernenie ušného lalôčiku.
Stalo sa ti, že si nejakú kerku „domrvila“?
Zhodou okolností sa mi to stalo nedávno, keď som tetovala môjho priateľa. Bola som unavená po celom dni a mala som komplikovaný motív, kde som zafarbila časť, ktorú som nemala.
Ako si potom postupovala?
Neurobili sme s tým už nič, každý deň sa na kerku pozerám. Aspoň mi pripomína, že treba raz za čas aj oddychovať.
Do povedomia si sa dostala aj vďaka tetovaniu folklórnych motívov. Folklór zažíval v posledných rokoch veľký boom, mala si k nemu vždy blízko?
Vôbec, keď som začala tetovať, hľadala som niečo, čo bude mať špecifický význam v prepojení na identitu, a tak som sa dostala k výšivkám.
Budú folklórne motívy „in“ aj o pár rokov?
O to sa vôbec nebojím. Keď som výšivky začínala robiť v roku 2012, folklór nebol „in“, čoskoro opäť nebude, ale jeho význam sa nikdy nestratí. Dokonca získal veľkú popularitu za Slovenského štátu, čo nie je nič lichotivé. Odhliadnuc od tohto ideologického zneužitia je to krásna súčasť našej kultúry. Vo forme tetovania ho vidím aj ako podnet či už na pozitívny, alebo negatívny dialóg so staršími generáciami.
Ak sa niekto pozerá na tetovanie ako na niečo, čo je „in“, veľmi sa popáli. Je to nesprávny prístup, nie je to fast fashion priemysel, kde sa dajú sledovať trendy. Rozhodnutie a význam musia byť v ľuďoch zakorenené. Musia si za svojou voľbou stáť, nech je akákoľvek. Či už rozpitý krokodíl spred 20 rokov, alebo posledný hit z nového seriálu, s oboma môže byť ich nositeľ spokojný, pokiaľ sa pre nich rozhodol z akéhokoľvek dôvodu, no nie preto, že je to „in“.
Existujú univerzálne štýly, ktorými ľudia nič nepokazia?
Jednoznačne oldschool, to je univerzálna klasika na celom svete.
Hrá pri tetovaní rolu aj výtvarná zložka, teda mal by byť tatér zároveň aj umelcom, aby dobre odviedol svoju prácu?
Záleží od typu klienta, čo od tatéra očakáva. Pokiaľ chce vytetovať nápis fontom, ktorý sa dá stiahnuť z internetu, nepotrebuje tatéra, ktorý vie kresliť, stačí, že vie tetovať.
Pokiaľ hľadá kreatívnejší prístup, prípadne potrebuje pomôcť s tvorbou návrhu, musí nájsť tatéra, ktorý zvládne kresliť samostatne. K najlepšiemu výsledku sa klient dopracuje výberom tatéra, ktorého práce v portfóliu sa zhodujú s jeho predstavou.
Študovala si na VŠVU, tvoje obrazy sa dostávajú na výstavy. Dá sa uživiť umením na Slovensku?
Určite je to možné, no zároveň náročné. Ja sa živím tetovaním.
