Michaela Kevélyová ochrnula v roku 2015, keď bola na letnej brigáde na Cypre. Diagnostikovali jej ischémiu miechy pri stavcoch C1 a C2, čo znamená, že ochrnula od krku smerom nadol a bola odkázaná na umelú pľúcnu ventiláciu. Lekári podľa jej slov dodnes nezistili príčinu ochrnutia, dokonca ani po nej nepátrali.
Spočiatku mali tie najhoršie prognózy, dokonca hovorili aj o tom, že by vôbec nemusela prežiť. Spolu s rodičmi však začali hľadať možnosti, ktoré by mohla vyskúšať, aby sa jej zdravotný stav zlepšil.
Rehabilitácie si musí hradiť sama
Pandémia do veľkej miery ovplyvnila jej zdravotný stav. Keďže nemohla vycestovať na rehabilitačný pobyt do Česka, cvičí s fyzioterapeutkou tri až štyrikrát do týždňa, čo však nie je dostatočné.
Rehabilitácie si však musí platiť sama. „Poisťovňa mi nehradí nič. Rehabilitácia nemôže byť len o jednom mesiaci, pokiaľ chcem robiť pokroky,“ prezradila Michaela Kevélyová pre portál Brainee.
Poisťovňa odmietla jej žiadosť o vozík
Prednedávnom sa opäť obrátila na ľudí s prosbou o pomoc. Poisťovňa aj napriek tomu, že sa odvolala na generálne riaditeľstvo, jej žiadosť o nový vozík odmietla.
Po dvoch mesiacoch už nemala na výber, musela si ho zaplatiť sama. Ľudia jej za menej ako 24 hodín pomohli s financiami, no našli sa aj takí, ktorí si myslia, že si ochrnutie vymyslela. „Jeden pán mi napísal, že vyzerám príliš dobre na to, aby som bola na vozíku. Prišlo mi to smiešne, keďže som publikovala fotku z fotenia, na ktoré som sa upravila. Asi by som sa o seba nemala starať,“ zažartovala s tým, že v daný deň sa podobných komentárov nakopilo a chcela sa obhájiť, keďže peniaze nemíňa na hlúposti.
Bezbariérovosť na Slovensku predstavuje podľa nej ďalší veľký problém. „Je to veľká bieda. Väčšina reštaurácií nemá ani bezbariérové toalety,“ doplnila.
Maľuje obrazy
Ešte predtým, ako ochrnula, začal jej otec vyrábať unikátne sedačky. „Pomáhame si, kde vieme. Všetky peniaze, či už zo zbierok, sedačiek, obrazov, alebo môjho ušetreného dôchodku putujú na rehabilitácie a liečbu,“ objasnila.
Michaela sa len prednedávnom pustila do maľovania obrazov. Inšpiráciu čerpá väčšinou z farieb prírody alebo ju nachádza na internete.
Momentálne má prvú výstavu v Nových Zámkoch, ktorá potrvá do 31. augusta. Jeden z jej obrazov bude putovať Vilovi Rozborilovi, ďalší bude maľovať pre spoločnosť v Bratislave.
Väčšinou ju však podporujú bežní ľudia. Niektoré z jej obrazov alebo hodín, ktoré vyrába, putovali do Sydney, Fínska či Švajčiarska. Všimli si ju nielen Slováci žijúci v zahraničí, ale aj pán z Belgicka.
Nič neľutuje
Aj napriek tomu, že je na vozíku, tvrdí, že ochorenie jej dalo veľa. „Spoznala som ľudí, ktorí neriešia, ako človek vyzerá. Pozerajú skôr na to, aký je vo vnútri. Ľudia sa vyseparovali a aj vďaka ochoreniu som mala možnosť zistiť, kto je pravý priateľ,“ dodala.
Srší z nej pozitívna energia a nikdy sa neľutuje. „Nehovorím, že mám každý deň skvelý, ale teší ma, keď sa ľuďom páčia moje obrazy. Mnohí mi pomáhajú a teší ma, keď aj ja môžem posunúť dobro ďalej,“ uzavrela Michaela Kevélyová.
