Dubaj sa prezentuje ako mesto bohatstva a bezpečia. V reklamách žiaria mrakodrapy, drahé autá a hotely. V pozadí je však systém, ktorý drží väčšinu obyvateľov v závislosti od práce a kontroly, píše portál Antiyoutuber.
Neviditeľní robotníci v tieni mrakodrapov
Za všetkým stojí systém nazývaný kafala, ktorý udržiava pracovníkov závislých od zamestnávateľa. Každý cudzinec má sponzora, ktorý za neho ručí a drží jeho vízum. Bez jeho súhlasu nemôže zmeniť prácu. Keď o prácu príde, stráca aj právo zostať v krajine.
Letecké posádky, ktoré z Dubaja privážajú robotníkov z Bangladéša a Pakistanu, opisujú jednotný obraz. Lety do Dubaja bývajú plné, spiatočné často poloprázdne. Cestujúci si vyberajú jedlo podľa toho, čo si zvolil človek pred nimi – nemajú vlastný názor. Niektorí cestujú len s plastovým vrecom namiesto kufra. Na sebe majú uterák alebo plachtu. Mnohí nevedia prečítať čísla na letenke a bez pomoci posádky si nevedia nájsť sedadlo. Väčšina z nich letí lietadlom po prvý raz. „Boli vďační, ale stratení,“ opísal jeden z členov posádky.
Po prílete bývajú robotníci ubytovaní mimo mesta a pracujú v horúčavách presahujúcich štyridsať stupňov. Zarobia len niekoľko dolárov denne. Oficiálne je otroctvo zakázané, no podmienky, v ktorých pracujú, a úmrtnosť pri stavbách ako Burj Khalifa tomu odporujú.
Dubaj zároveň udržiava prísnu kontrolu nad obyvateľmi. Kamery sledujú každý pohyb a zákony trestajú aj kritiku vlády.
Ženy, moc a ticho v pozlátku luxusu
V diskusiách sa objavujú aj hlasy ľudí, ktorí v Dubaji žili. Jedna žena opísala, že v roku 2008 „bolo na letisku tisíce áut s ceduľkami Sorry, opustili sme krajinu, nemôžeme splácať lízing“. Podľa nej mal každý miestny muž „jeden byt pre rodinu a druhý pre zábavu“ a vo firmách musel byť zapísaný iba občan Emirátov, aj keď nikdy nepracoval. „Platíte mu len za to, že ho máte na papieri,“ uviedla.
Postavenie žien tiež nie je také silné, ako sa navonok prezentuje. Modelky, ktoré do Dubaja prišli na pozvanie, sa občas stratia bez stopy. Cudzinky, ktoré nahlásia útok, bývajú samy obvinené. Alkohol a vzťahy mimo manželstva sú trestné. Na verejnosť sa dostal aj príbeh princeznej Latify, dcéry dubajského emíra. Pokúsila sa utiecť z krajiny, no bola zadržaná a odvtedy sa na verejnosti neobjavila. Úrady tvrdia, že je v poriadku. Podobný pokus o útek podnikla aj jej sestra Shamsa a neskôr nevlastná matka Haya, ktorá odišla do Londýna. „Princeznej veľmi prajem, aby bola slobodná. Je mi ľúto tých ľudí, ktorí sa už nikdy nevrátia domov,“ zaznieva v diskusii.
V komentároch sa stretávajú dva svety. Jedni Dubaj obdivujú ako bezpečné mesto s vysokým štandardom. Druhí ho vnímajú ako miesto, kde sa za luxus platí ľudskými životmi. „Je to odporná zlatá klietka, v ktorej si človek slobodne ani neu…, ale oni sú na to hrdí. Keby nemali ropu, dodnes by bývali v stanoch. Toto video by mal vidieť každý, kto má Dubaj ako sen. Fasáda, pozlátko, premyslený marketing. Aj na dovolenku tam chodia len povrchní hlupáci.“
Objavili sa aj opačné názory. „Tí robotníci tam idú dobrovoľne,“ napísal jeden z komentujúcich. Odpovede pod jeho príspevkom boli výstižné: „Dobrovoľne môžu aj odísť, však? Rozprávali ste sa s niekým, kto tam žil a má osobnú skúsenosť, alebo máte informácie len z internetu?“
Video Temná strana Dubaja a osobné skúsenosti ľudí, ktorí tam neboli ako turisti, otvárajú diskusiu o tom, čo všetko sa skrýva za leskom mesta, ktoré svet vníma ako sen.